Zakladateľ Dobrého anjela, finančník Andrej Kiska (na snímke) je medzi menami, z ktorých pravicové strany vyberajú kandidáta na prezidenta. Hoci sú prezidentské voľby až o dva roky, politici sa už teraz dohadujú na spoločnom postupe. Kisku si ako nestraníka vedia v prezidentskom kresle predstaviť najmä v strane Sloboda a Solidarita.
„Ja si myslím, že on by bol dobrý kandidát, povedal pre HN podpredseda SaS Ľubomír Galko. Povedal, že v neformálnych rozhovoroch sa spomína viacero ľudí. Podobný názor ako Galko má aj poslanec SaS Martin Chren. „Pán Kiska je človek, ktorý dosiahol veľa v biznise a urobil veľa pre spoločnosť tým, že založil Dobrého anjela,“ poznamenal Chren.
Kiska kandidatúru v prezidentských voľbách nevylučuje. „Ak by ma niekto oslovil, začal by som uvažovať,“ pripustil. Oficiálne rozhovory podľa Kisku zatiaľ neboli, ale o „úvahách“ počul.
Podľa informácií HN sa o vstup Kisku do politiky liberáli usilovali už skôr, ale neúspešne. „Takéto otázky sú priskoré,“ reagoval líder SaS Richard Sulík na možnú nomináciu Kisku. Len nedávno sa vyjadril, že má „famózneho“ kandidáta, ale neprezradil koho. „Mám absolútne famóznu predstavu, veľmi dúfam, že ten človek do toho pôjde,“ uviedol Sulík začiatkom mája.
KDH má až dvoch
Občianskeho prezidenta presadzuje aj líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič, dohoda v pravici bude podľa neho tvrdý oriešok. „Toto bude veľmi ťažké. Keď som mal v minulosti možnosť sledovať štyri opozičné strany, vždy sa našiel niekto, kto v týchto otázkach urobil nejaký trucpodnik,“ reagoval.
Ako prví sa v súvislosti s prezidentskými voľbami ozvali kresťanskí demokrati. Okrem zakladateľa KDH Jána Čarnogurského sa spomína aj bývalý predseda Pavol Hrušovský. „V prvom rade sa musí KDH dohodnúť na jednom, ale k tomu určite príde. Žiadne rozhodnutie nepadlo. Pán Čarnogurský zatiaľ stranu oficiálne o podporu nepožiadal,“ uviedol poslanec KDH Martin Fronc.
Čarnogurského by nepodporil Matovič a zrejme ani SaS.
Číž pripustil Fica
Pravica sa zhoduje, že by bolo dobré v prezidentskej kampani spojiť sily, aby Smer-SD, ktorý sám vládne, neobsadil aj Prezidentský palác. Viacerí pravicoví lídri však pochybujú, že sa dokážu zhodnúť. „Bolo by maximálne rozumné, ak by opozícia podporila jedného kandidáta. O tom, či sa to podarí, rozhodne spolupráca v Národnej rade pri schvaľovaní zákonov. Testom bude aj to, či sa dokáže dohodnúť na spolupráci v rámci župných volieb,“ povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
Rozhovory o prezidentskom kandidátovi sa vedú aj vnútri Smeru-SD. „Nedá sa vylúčiť ani kandidatúra Roberta Fica,“ pripustil pre HN podpredseda Smeru Miroslav Číž. Nespresnil, kto by ho nahradil na poste premiéra. „Sám bude zvažovať, čomu dať prednosť. Zavŕšiť kariéru alebo ešte zostať v Smere, keďže je v ňom relatívne nezastupiteľný.“