Privatbanka sa pred časom rozhodla vstúpiť do sektora klasického bankovníctva. Chcete byť viac privátna alebo retailová banka?
My sme sa približne pred dvoma rokmi rozhodli vstúpiť do retailového sektora, lebo sme v tomto segmente trhu identifikovali veľký potenciál rastu. Navyše to zapadalo do našej filozofie, keďže chceme úvermi financovať projekty našich klientov, a na to banka, samozrejme, potrebuje dlhodobé zdroje. Spojenie retailových vkladov a korporátnych úverov je pre nás situácia, keď všetci skončia ako víťazi. Prioritne sme však vždy chceli ostať predovšetkým privátna banka.

Ako do tejto stratégie zapadá kúpa Dexie skupinou Penta, ktorá vlastní aj Privatbanku?
Už pred tými dvoma rokmi boli stanovené dve stratégie. Buď sme mali vybudovať retailový sektor u nás, na báze Privatbanky, alebo tu bola možnosť, že by sa v rámci skupiny podarilo ovládnuť niektorú z existujúcich retailových bánk. Život to zariadil tak, že zhruba dva roky sme budovali vlastnú retailovú sieť a retailový biznis, a teraz sa situácia zmenila. Takže to, čo sme urobili, bol v konečnom dôsledku pilotný projekt, a retailové aktivity by sa odteraz mali koncentrovať v Dexii.

Čo to bude znamenať pre vás a vašich retailových klientov?
Nebudeme zatvárať pobočky, naším zámerom je pretransformovať ich tak, aby viac vyhovovali potrebám privátnej banky. Upravíme ponuku produktov a služieb. Od klasických termínovaných vkladov sa posunieme viac ku komplexnejším produktom. Ale zásadné zmeny neočakávam.

Budú sa napríklad vaši retailoví klienti presúvať do Dexie?
Toto určite nie je na programe dňa. Bolo rozhodnuté, že obe banky budú pôsobiť ako samostatné subjekty. My sa budeme zameriavať hlavne na väčších klientov, ale to v žiadnom prípade neznamená, že by sme teraz rušili účty našich retailových klientov.

Je podľa vás možné, že by sa Privatbanka a Dexia niekedy v budúcnosti spojili pod jednu značku?
Boli také úvahy, ale klasické retailové bankovníctvo sa s tým privátnym dosť popiera. Zatiaľ čo privátna klientela si vyžaduje vysokú pridanú hodnotu, individuálny prístup a je náročná na služby, retailové bankovníctvo je založené na masovosti a jednoduchosti ponuky. Keď sme toto zvážili, vyšlo nám, že bude efektívnejšie nechať banky vedľa seba a nespájať ich. Ale, samozrejme, nedá sa vylúčiť, že sa situácia o päť alebo desať rokov zmení.

Je pre Privatbanku zle, že sa vzdávate retailového bankovníctva?
V rámci skupiny v tomto sektore bude okrem Privatbanky ďalšia špecializovaná banka-Dexia, ktorá bude v oblasti retailu ešte aktívnejšia, ako to bolo doteraz. Takže z tohto hľadiska o nič neprídeme. Z hľadiska aktivít samotnej Privatbanky sa takto určite zatvárajú jedny dvere, ale zasa o to viac sa môžeme sústrediť na náš hlavný biznis, a to je podľa mňa dobre.

Dá sa vyčísliť, koľko peňazí priniesli retailoví klienti do vašej banky?
Náš retailový projekt bol ešte stále iba v nábehu, ale zhruba za rok a pol sme vyzbierali od obyvateľstva na termínovaných vkladoch viac ako 150 miliónov eur.

Utrpelo nejako privátne bankovníctvo tým, že ste sa rozhodli zaujímať sa aj o domácnosti? Nestratili ste tým punc výnimočnosti, ktorý sa spája s privátnymi bankami?
Robili sme všetko pre to, aby si tieto dva svety nijako neprekážali a ja osobne som nezaznamenal žiadne negatívne reakcie.

Aký je podľa vás potenciál privátneho bankovníctva na Slovensku?
Keď sme si robili analýzu ešte v korunách, tak to bolo niekde na úrovni približne 180 až 200 miliárd korún, čiže niečo vyše 6 miliárd eur. Pri pojme potenciál privátneho bankovníctva však konkrétne vždy záleží na tom, akú hranicu majetkového vybavenia klienta si stanovíte.

Váš asi najprirodzenejší konkurent na trhu má v porovnaní s vami výrazne nižšiu hranicu na vstup do privátneho bankovníctva. Neuvažujete, že by ste sa aj vy vybrali týmto smerom?
V našom prípade je podstatné, ako sa pozeráme na privátne bankovníctvo. Podľa nás ide v prvom rade o individuálnu správu peňazí klienta. Teda privátne bankovníctvo v našom chápaní nie je ani poskytnutie obyčajného termínovaného vkladu, ale zasa to ani nie je len o vybavovaní špeciálnych dovoleniek a podobných služieb. Samozrejme, aj my sme schopní urobiť pre klienta, čo mu vidíme na očiach, ale vždy ide hlavne o to, aby sme sa dobre postarali o jeho peniaze. A to sa veľmi nedá robiť s malými sumami, takže tých našich 170-tisíc eur je naozaj minimom, keď hovoríme o privátnom bankovníctve.

Neoplatí sa to urobiť preto, aby ste vyzbierané peniaze mohli ďalej investovať?
To áno, a to je aj niečo, čo robíme a chceli by sme i naďalej robiť cez sieť našich pobočiek. Ale treba si popravde povedať, že to je skôr retailové bankovníctvo na úrovni termínovaných vkladov. Síce lepšie úročených a „na krajšom papieri“, ale stále to nie je privátne bankovníctvo.

Vás v porovnaní s vaším najznámejším konkurentom oveľa menej vidieť v médiách. Prečo?
Konkurentov na trhu máme viac... Reklama v médiách niečo stojí a my sme sa rozhodli skúsiť to inou cestou. Máme systém ohodnocovania zamestnancov, ktorý ich motivuje k tomu, aby dobre odkomunikovali naše výhody a iniciatívne hľadali nových klientov, okrem toho sme mali reklamné kampane v regionálnych médiách. S výsledkami sme spokojní a podľa mňa to bola správna cesta.

Ako jedna z mála slovenských bánk ste nezaznamenali počas krízy dramatické výkyvy. Vďaka čomu?
Ešte pred krízou sme investovali relatívne konzervatívne a premyslene, čo sa ukázalo ako správna cesta.

Do čoho dnes radí privátny bankár investovať?
Vo všeobecnosti radíme našim klientom investovať konzervatívne. Teda skôr do štátnych cenných papierov, komunálnych dlhopisov ako do akcií alebo komodít. A veľmi dôležitá je diverzifikácia. Klientom sa však snažíme ponúkať ani nie tak konkrétne tituly cenných papierov, skôr finančné riešenia ich konkrétnych potrieb a očakávaní, berúc do úvahy ich vzťah k riziku. Musíme mať na zreteli, že často spravujeme celoživotné úspory našich klientov.

Sú dnes štátne cenné papiere bezpečná investícia?
Samozrejme, nie tak, ako to bolo pred pár rokmi, ale stále je to bezpečnejšia investícia ako iné druhy cenných papierov. Avšak treba dobre zvoliť štát, kam chcete investovať.

Ako funguje investovanie do projektov, ktoré realizuje skupina, ktorá vás vlastní?
Poviem to na modelovom príklade. Penta má projekt, ktorý má stanovený plán financovania, ktorý počíta okrem vlastných zdrojov investora a bankových zdrojov aj s takzvaným mezanínovým financovaním (junior dlhom), v tomto prípade so zdrojmi, získanými predajom korporátnych dlhopisov projektu našim klientom. My ich oslovíme, či majú o takýto projekt záujem, s informáciou o tom, aký je ponúkaný výnos a obdobie návratnosti. Pridanou hodnotou je, že klienti zároveň dostanú o projekte podrobné informácie, a na ich základe sa môžu rozhodovať, či sa im daná investícia páči alebo nie.

Neberú to klienti tak, že im ponúkate projekty skupiny, ktorá vás vlastní, a tým pádom nie ste objektívny?
My do týchto projektov nikdy nikoho nenútime a skôr je to tak, že klienti sa o ne sami zaujímajú. Doteraz bol vždy záujem o kúpu uvedených cenných papierov väčší ako možnosti predaja.

Dotazník
Pamätáte sa, kedy ste si brali prvý uver a na čo ste ho použili?
Hypotéka na byt a bolo to už dávno.

Požičiavate si peniaze a je niečo, na čo by ste si nikdy úver nezobrali ?
Áno. Napríklad na auto. A požičať sa dá podľa mňa na hocičo, len treba držať rozumnú miernu medzí príjmami a výdavkami.

Ako si šetríte na dôchodok?
Využívam všetky schémy, ktoré v tomto štáte sú, ale snažím sa aj sám si niečo odkladať bokom.

Viete, koľko zaplatíte ročne banke na poplatkoch?
Toto pravdu povediac nesledujem, ale verím tomu, že relatívne málo.

Ktorú službu v banke najviac využívate?
Platobné karty

Ako si najlepšie oddýchnete od práce?
Pobytom v prírode, záhrade alebo jazdou na štvorkolkách.

Kto je Ľuboš Ševčík
Vyštudoval Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave a v rovnakom meste vyštudoval aj Vysokú školu ekonomickú. Vo sfére finančníctva a bankovníctva pôsobí viac než dvadsať rokov. Najprv pracoval v oblasti investičného bankovníctva a fondov neskôr sa venoval poskytovaniu hypotekárnych úverov. A tejto oblasti sa už z pozície riaditeľa venoval aj v OTP Banke Slovensko, a. s. Počas svojho pôsobenia v bankovníctve pracoval dva roky na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave ako zástupca výkonného riaditeľa a člen predstavenstva. Následne sa opäť vrátil do bankovníctva a od roku 2007 pôsobí v Privatbanke na poste generálneho riaditeľa.