Postavíte sa k nohám bronzového leva a pozeráte na pole, kde dnes dozrieva obilie. Pred očami uvidíte obraz spred viac ako 350 rokov, kedy sa postavilo 1 500 kresťanov na odpor proti približne 4 000 Turkom, ktorí už nejaký čas rabovali Ponitrie. Pamätník vo Veľkých Vozokanoch má pripomínať smrť štyroch šľachticov z rodu Esterházyovcov, ktorí v tejto bitke padli a zároveň veľké víťazstvo kresťanov. Turci boli na hlavu porazení a obrancovia prišli iba o 48 ľudí.
V horúcom letnom dopoludní sme na ceste k pamätníku nestretli ani živú nohu. Iba novovysadená čerešňová alej popri prašnej ceste naznačuje, že ideme správne a obec sa o túto cestu stará. "Sme hrdí na to, že pri našej obci sa písal kus histórie a snažíme sa o "nášho" leva starať čo najlepšie," hovorí starostka Veľkých Vozokán Justína Pálková.
Históriu totiž dnes pripomína veľká socha bronzového leva na podstavci, ktorý má navždy pripomínať odvahu a statočnosť kresťanského vojska. Rovnako ako vojsko aj pamätník však musí o svoje prežitie bojovať. "Krásne mramorové tabule, ktoré celú udalosť pripomínali, pred desiatkami rokov rozbili vandali na márne kúsky a zmizla už aj časť bronzovej kopije, ktorá bola súčasťou pamätníka," dodáva Pálková. A aby toho nebolo málo, tak pred dvoma rokmi sa vnútri sochy usídlili sršne. Cez papuľu vleteli dnu do sochy, kde im bolo príjemne teplo a zahniezdili sa tam. "Kvôli bezpečnosti návštevníkov sme nakoniec museli zavolať hasičov, ktorí celý problém vyriešili," hovorí Pálková.
Pri odchode z obce sa pri nás otáča auto s českou poznávacou značkou. "O pamätníku sme sa dozvedeli od našich známych, ktorí tu boli minulý rok, a tak sme sa prišli pozrieť aj my," hovorí Petr z Prahy. Aj keď presne nevie, čo sa tu stalo, vie, že tu bola veľká bitka z obdobia kresťansko-tureckých vojen. "V obci žije niekoľko ľudí, ktorí sa histórii intenzívne venujú a v prípade záujmu vedia návštevníkom porozprávať celý príbeh o vozokanskom levovi," ponúka zaujímavú možnosť starostka.
Stručný popis bitky nájdete na hnonline.sk.
O víťazstve rozhodli sedliaci
V roku 1652 Turci už nejaký čas plienili hornú Nitru a okolie. Počas spiatočnej cesty z lúpežnej výpravy sa narýchlo pozbierané kresťanské vojsko z okolitých pevností na Turkov pripravilo. Na poli pri Veľkých Vozokanoch čakalo za improvizovanou vozovou hradbu približne 1 500 kresťanských bojovníkov, proti ktorým sa postavilo zhruba 4 000 Turkov. Spoza svojho opevnenia obrancovia nevyšli ani po niekoľkohodinovom ostreľovaní a Turci, vedomí si svojej početnej prevahy, nakoniec zaútočili. Samotný útok však prišiel až v poobedných hodinách a bitka sa do zotmenia nerozhodla. Obe bojujúce strany sa stiahli do svojich táborov a čakali na svetlo. Napriek relatívne malým stratám, ktoré kresťanské vojsko utrpelo, padli počas prvého dňa bojov hneď štyria šľachtici z rodu Esterházyovcov.
Turci, ktorí dúfali, že sa im bitku podarí rýchlo vyhrať, skoro ráno znova zaútočili. Netušili však, že počas noci sa zhromaždili sedliaci zo šestnástich okolitých obcí. A práve ich útok na zadný voj Turkov spôsobil paniku v radoch moslimského vojska. A keď do útoku vyrazila ešte aj armáda, ktorá sa až doteraz skrývala vnútri improvizovaného opevnenia, obrátilo sa celé turecké vojsko definitívne na útek. Kresťanská armáda prišla podľa oficiálnych štatistík iba o 48 ľudí, zatiaľ čo Turci stratili približne 800 duší.
Pomník, ktorý dnes stojí na poli pri Veľkých Vozokanoch, bol pôvodne iba vytesaný z kameňa, ale rod Esterházyovcov sa neskôr rozhodol, že smrť štyroch šľachticov z ich rodu si zaslúži impozantnejšie pamätné miesto, a tak dali vyrobiť sochu bronzového leva. Tá má navždy pripomínať hrdinstvo obrancov, ktorí sa postavili presile a boli v tomto boji ochotní položiť aj svoj život.