V novembri 1996 dostal vtedajší predseda parlamentu za HZDS Ivan Gašparovič dva listy. Začal sa jeden z najväčších politických škandálov éry známej ako mečiarizmus.

Listy pre Gašparoviča
S HZDS sa po voľbách 1994 dostal do parlamentu poslanec František Gaulieder. Spolu so všetkými straníkmi musí podpísať vyhlásenie, že ak vystúpia z klubu, vzdajú sa aj mandátu. Už o dva roky nato Gaulieder poslanecký klub opúšťa - pre nesúhlas s politikou vládnej koalície. Vzápätí píše list šéfovi parlamentu Gašparovičovi, v ktorom ho upozorňuje: ak dostane do rúk dokument, že sa vzdáva mandátu, nemá ho brať na vedomie. V Gašparovičej pošte sa skutočne objaví takýto list. Ten predseda parlamentu vzal - napriek Gauliederovmu dištancu - za smerodajný a spúšťa celú mašinériu. V decembri vládna koalícia HZDS, SNS a ZRS v parlamente berie Gauliederovi proti jeho vôli mandát - zo 136 prítomných poslancov hlasovalo 77 za. HZDS okamžite na jeho miesto posiela nového poslanca Jána Belana.

Gaulieder sa ešte v decembri obracia na Ústavný súd. Ten mu v v roku 1997 dáva za pravdu a rozhoduje, že parlament porušil jeho ústavné práva. "O tom, že Národná rada porušila ústavu a moje ústavné práva, som bol presvedčený od prvého momentu," reagoval vtedy Gaulieder.
HZDS Vladimíra Mečiara však verdikt Ústavného súdu okamžite spochybnilo. Aj preto sa návrat Gauliedera do parlamentu nekonal - hoci vtedajšej opozícii sa podarilo zvolať mimoriadnu schôdzu, na úspech mala málo hlasov.

"Niečo problematické"
Kauza Gaulieder vystavila Slovensko medzinárodnej kritike, politickí oponenti ju HZDS a jej politikom pripomínajú dodnes. Minulý rok zasiahla dokonca aj do volebnej kampane pred prezidentskými voľbami. V jednej z televíznych diskusií ju "vytiahol" František Mikloško proti svojmu súperovi vo voľbe hlavy štátu - Ivanovi Gašparovičovi. Ten po rokoch počas diskusie priznal, že kauza Gaulieder "bolo niečo, čo bolo problematické".