Referendum so šiestimi otázkami, ktoré sa týkajú napríklad obmedzenia poslaneckej imunity či zníženia počtu poslancov v Národnej rade, sa uskutoční v sobotu. V poradí siedme všeľudové hlasovanie od vzniku krajiny vyhlásil prezident
na základe petície, ktorú spoluorganizovali predstavitelia vládnej strany SaS. Z doterajších referend bolo platné len jedno, keďže sa ho zúčastnila viac ako polovica oprávnených voličov; ostatné stroskotali na nízkej účasti.

október 1994 - referendum o tom, či má byť prijatý zákon o preukazovaní pôvodu peňazí použitých pri privatizácii presadil šéf krajne ľavicového Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. K urnám prišla len necelá pätina z takmer 3,9 milióna oprávnených voličov.

máj 1997 - takzvané zmarené referendum. Občania mali rozhodovať o vstupe Slovenska do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní na území krajiny a o priamej voľbe prezidenta. Zatiaľ čo otázky o NATO presadilo vládne HZDS, vtedajšia opozícia si petičnou akciou vymohla hlasovanie o priamej voľbe prezidenta. Minister vnútra Gustáv Krajči (HZDS) však "opozičnú" otázku nakoniec na hlasovacom lístku vynechal a väčšina voličov plebiscit ignorovala. Vláda označila referendum za "neplatné", ale ústredná referendová komisia, v ktorej mala väčšinu opozícia, za "zmarené"; verzii komisie dal napokon za pravdu Ústavný súd.

september 1998 - referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov. Presadila ho vtedajšia vládna koalícia pod vedením Vladimíra Mečiara a uskutočnilo sa súčasne s parlamentnými voľbami. Voliči mali rozhodnúť o zákaze privatizácie energetických podnikov so sídlami v Bratislave, Žiline a Košiciach, Slovenského plynárenského priemyslu, Slovenských elektrární a akciovej spoločnosti Transpetrol. Plebiscit bol znova neplatný, zúčastnilo sa na ňom 44,06 percenta oprávnených voličov.

november 2000 - referendum o predčasných voľbách podporovali opozičné HZDS a Slovenská národná strana na čele s Annou Malíkovou. K iniciatíve sa pridal aj predseda v tom čase ešte mimoparlamentnej strany Smer Robert Fico. Zúčastnilo sa na ňom len 20,03 percenta voličov. Najväčšia účasť bola v okrese Kysucké Nové Mesto
(46,43 percenta) naopak referendum ľudia takmer úplne odignorovali v Dunajskej Strede (1,17 percenta).

máj 2003 - doposiaľ jediné platné referendum, o vstupe Slovenska do Európskej únie; zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta voličov (2,18 milióna ľudí), viac než 92 percent hlasujúcich sa vyslovilo za vstup do EÚ. Príkladom bol okres Bratislava I., kde si chuť prísť k urnám našlo 64,56 percenta voličov. Naopak, náš vstup do únie príliš nezaujímal ľudí v okrese Čadca (36,76 percentná účasť).

apríl 2004 - zatiaľ posledné všeľudové hlasovanie. Referendum o predčasných voľbách spojené s prvým kolom priamej voľby prezidenta iniciovala vtedajšia opozičná strana Smer a odbory. Z približne štyroch miliónov všetkých voličov sa na ňom zúčastnilo 35,86 percenta. Najviac ľudí prišlo voliť v okrese Poltár (54,47 percenta), naopak referendum nechalo "chladných" obyvateľov Dunajskej Stredy.

júl 2010 - Prezident Ivan Gašparovič vyhlásil referendum na základe petície. Obyvatelia sa v hlasovaní vyjadria, či sú za:
- zrušenie takzvaných koncesionárskych poplatkov
- obmedzenie poslaneckej imunity
- zníženie poslancov parlamentu zo 150 na 100
- peňažný limit na nákup áut pre ministerstvá či úrady
- voľby cez internet
- obmedzenie práva na odpoveď, ktoré umožňuje tlačový zákon