Z eurofondov mu štát "odklepol" viac ako päť miliónov eur na rozvoj lyžiarskeho strediska. Ak by ich nedostal, zrejme by do toho nešiel -- tvrdí, že bez dotácie by si to nikdy dovoliť nemohol. "Ja ako podnikateľ by som nikdy túto investíciu neurobil, lebo by som skrachoval," hovorí známy podnikateľ Boris Kollár.

Na novú sedačku
Jeho firma 1. Tatranská akciová spoločnosť sa dostala medzi štyri desiatky šťastlivcov, ktorým sa ušla časť z "eurobalíka", ktorý prerozdeľuje štátna Slovenská agentúra pre cestovný ruch v rámci jedného z programov na rozvoj cestovného ruchu.
V stredisku Park Snow Vysoké Tatry Kollárova firma z dotácie zabezpečila novú šesťsedačkovú lanovku na Štrbskom Plese, nové zasnežovanie, reštauráciu na Solisku. "Teraz začíname stavať údolnú stanicu z lanovky na Solisku, budú tam verejné WC, skiservis, táckareň, kancelárie a ubytovanie," dodáva podnikateľ.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá spadá pod ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD), rozdeľuje euromilióny s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikateľov v cestovnom ruchu, peniaze sa však reálne dostanú len k malému množstvu žiadateľov. Napríklad v rámci výzvy, v ktorej uspel aj Kollár, ich získalo za posledné roky len 39 z 314 žiadateľov.

Dlžník s dotáciou
Medzi úspešnými uchádzačmi sme narazili aj na spoločnosť, ktorá dlhuje štátu peniaze. Eseročka Domica Komplex, ktorá získala na rekreačno-oddychový areál 661-tisíc eur, teda takmer 20 miliónov korún, je dlžná Sociálnej poisťovni už dva roky. Podľa zoznamu dlžníkov na oficiálnej stránke Sociálnej poisťovne ide o sumu vyše 125-tisíc eur. Konateľ spoločnosti Adrián Klincko nám dlh potvrdil. "Áno, bohužiaľ, sme dlžníci Sociálnej poisťovne, ale tento mesiac budú uhradené všetky pohľadávky," reagoval pre HN.
Jednou z podmienok na pridelenie dotácie z eurofondov je pritom nebyť dlžníkom štátu. "Predloženie písomného dokumentu, vydané príslušným orgánom, nie staršieho ako 3 mesiace ku dňu predloženia žiadosti o nenávratné finančné prostriedky preukazujúceho splnenie povinností týkajúcich sa úhrady poistného," uviedol pre HN Dárius Bošjak z komunikačného oddelenia ministerstva hospodárstva. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibora Košťála je podpora zo strany štátu dlžníkovi voči štátu problém. Ak už bola zmluva podpísaná, vec by sa mala podľa neho riešiť. "Mal by existovať systém, že tomuto subjektu by malo byť pozastavené vyplácanie peňazí, pretože v tej firme je nejaký problém."

Peniaze vyvoleným?
V systéme prerozdeľovania financií na tento účel však vidí Košťál oveľa väčšie problémy. "Koláč sa delí medzi pár veľkých projektov a pár vyvolených, ktorí sú známi, vzniká tu už dlhodobo priestor na korupčné správanie, keďže ide o milióny." Tvrdí, že veľkí hráči by si mali na takéto projekty brať komerčné pôžičky
"Z fondov by sa mali podporovať spoločné projekty, akými sú parkoviská, informačné služby, alebo pre menšie zariadenia, penzióny a podobne," hovorí Košťál. Peniaze by navyše mali podľa neho dostať aj malí podnikatelia, aby bol rozvinutý cestovný ruch v každom regióne. "Vo fáze schvaľovania predložených projektov nepredstavuje samotná výška dosiahnutého zisku kritérium pre ich hodnotenie," reagoval Bošjak z ministerstva.