Školstvo za uplynulé štyri roky čelilo spŕške zákonov z dielne ministerstva školstva. Zmeny k lepšiemu však zatiaľ nie sú veľmi viditeľné. Vyučovanie stále stojí príliš na memorovaní a dôraze na encyklopedické vedomosti, čo sa žalostne prejavilo na medzinárodných testoch gramotnosti. Najlepší maturanti a budúci doktorandi chodia študovať na české univerzity.

Odborné školstvo sužuje nedostatok detí, ktoré prešli na gymnáziá, hoci trhu chýbajú remeselníci. Učitelia majú "vyhovujúci" plat len v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou. Zmeny v školstve trvajú dlho, takže mnohé negatíva sú dôsledkom chýb či pasivity minulých vlád. Odborníci sa však sporia aj o to, či zmeny prijaté vládou Roberta Fica a ministrom Jánom Mikolajom naštartujú obrat k lepšiemu. Politici tvrdia, že vytvorili školám priestor na obsahovú zmenu výučby, vyriešili problém nelegálneho školného či odštartovali nárast kvality univerzít.

Vláda podľa INEKO formálne dodržala väčšinu sľubov z programového vyhlásenia. Vysokoškolské štúdium v dennej forme ostalo bezplatné, znižuje sa počet žiakov v triedach a platí zákon, ktorý pomáha odborným školám zladiť učivo s potrebami trhu práce. Výdavky na šport stúpli, aj keď len vďaka obrím investíciám do národných štadiónov.

O tom, že školstvo v porovnaní s inými rezortmi nebolo prioritou Ficovho kabinetu, svedčia tri nesplnené sľuby. Platy v školstve nestúpli na úroveň priemeru v hospodárstve a kabinet nenašiel peniaze ani na avizované celkové zvýšenie financovania školstva na päť percent HDP. Sľúbené nedostali ani veda a výskum a vysoké školy. To všetko aj napriek tomu, že ministerstvo školstva malo posledné tri roky zo všetkých rezortov k dispozícii najviac peňazí. Vláda a ministerstvo v niektorých prípadoch uprednostnili pred plnením sľubov miliardové investície do IT projektov či spochybneného nákupu nových učebníc.