Slovenskí pacienti si platenia u lekárov užijú. Do peňaženky siahajú nielen za zákonom stanovené veci, ako sú receptové lieky, pobyt v kúpeľoch, prevoz sanitkou či návšteva pohotovosti. Peniaze si lekári pýtajú za rôzne vyšetrenia či za ich urýchlenie.

Neoficiálne platby
Podľa analytikov potrebuje preto systém hlavne sprehľadniť. "Veľkým prínosom by bolo, ak by vláda čo najpresnejšie definovala základné nároky a vytvorila priestor na dobrovoľné poistenie," odkazuje Peter Goliaš z Ineka. Ako dodáva, vytvorili by sa tak jasné hranice medzi solidárnym a súkromným financovaním v zdravotníctve. Súčasná sieť poplatkov je veľmi nejasná, pacienti sa v nich nevyznajú. "Polooficiálne až neoficiálne platby zaťažujú najmä chudobných a chorých ľudí," hovorí Goliaš.

Popri ochrannom strope pred nadmernými výdavkami by malo zdravotníctvo dostať aj jasné pravidlá. "Horný strop na doplatky musí ísť ruka v ruke so zadefinovaním základnej zdravotnej starostlivosti," zhodujú sa zdravotnícki experti Ivan Uhliarik z KDH aj Viliam Novotný z SDKÚ. Inak povedané, vláda by mala jasne povedať, na čo a dokedy má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia.

Podľa Eduarda Kováča, výkonného riaditeľa Združenia zdravotných poisťovní, by tak zdravotné poisťovne mohli ponúkať niekoľko variantov poistenia. "Každá poisťovňa môže ponúkať viacero poistných plánov," hovorí Kováč. Prvý je, že si poistenec platí 14 percent poistného a dostane to, čo doteraz. Druhý sa nazýva riadená zdravotná starostlivosť, keď poistenec navštevuje poisťovňou určenú sieť nemocníc a lekárov, a za to dostane nejaký bonus.

Nižšie odvody?
Tretím plánom je, že bude platiť nižšie poistné odvody, a keď ochorie, zaplatí vyššiu spoluúčasť. Štvrtou možnosťou je platenie úplne najnižších odvodov, no v prípade choroby bude nutné doplatenie za starostlivosť buď z vlastnej peňaženky, alebo z individuálneho poistenia.

Citát:
Polooficiálne až neoficiálne platby zaťažujú najmä chudobných a chorých ľudí.
Peter Goliaš, Ineko