Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných rodákov.

Prírodné vedy ho zaujímali odmalička, definitívne si ho však získali počas štúdia na bratislavskej chemickej fakulte. "Tu som dostal vynikajúce základy v organickej chémii a biochémii. Tamojší profesori podporovali moje nadšenie pre vedu a dali mi možnosť pracovať ako vedecká sila v ich laboratóriách,“ spomína na svoje začiatky s vedou Mathias Sprinzl, ktorý je dnes úspešným a svetovo uznávaným biochemikom.

Práve spolupráca s poprednými profesormi Sprinzla už ako študenta priviedla k praktickej vedeckej práci v chemických laboratóriách. "Doktorát som robil v jednom z najlepších laboratórií pre organickú chémiu, ktoré v tom čase v Československu existovali - na Ústave organickej chémie a biochémie Československej akadémie vied v Prahe. Tam už nebol problém urobiť si obraz o vedeckom svete a plánovať budúcnosť po promócii,“ tvrdí Sprinzl.

Začiatky v Kanade
Jeho budúcnosť nabrala po udalostiach z roku 1968 rýchly spád, pravda, už za hranicami domova. "Veda nepozná jazykové, politické ani iné hranice, takže odchod do Severnej Ameriky mi vôbec nepadol zaťažko. Prekvapilo ma však, že ako veľmi mladý vedec z východnej Európy som sa rýchlo uplatnil aj v Kanade. To svedčí o tom, že naše vzdelanie, ktoré sme priniesli so sebou, bolo ocenené.“

Medzi kolegami v kanadskom Vancouveri sa cítil ako medzi rovnými. "Mnohým som však musel vysvetľovať, kde Československo vôbec leží. Kolegovia pochádzali z celého sveta - Nemecko, Singapur, Francúzsko, Maďarsko, Amerika či Južná Afrika. Preto je veľmi dôležité, aby ste okrem vedy poznali aj jazyky a mali kultúrny rozhľad. Kontakty a priateľstvá, ktoré som vo Vancouveri nadviazal, pretrvali až dodnes.“

Z Kanady sa Sprinzl presťahoval do Nemecka, kde dnes vedie biochemické laboratórium na Univerzite v Bayreuthe. Jeho práce v oblasti vývoja biosenzorov na identifikáciu ribonukleových kyselín v bunkách a biosyntézy bielkovín si získali mimoriadne vysoké uznanie medzi špičkami svetovej chémie. "V centre našej pozornosti sú biochemické procesy, ktoré zaisťujú bezchybný prenos informácie. Cieľom je skrátiť, zjednodušiť a zlacniť zložité analýzy, ktoré sa dodnes musia uskutočňovať v biochemických laboratóriách, pomocou mobilných prístrojov, ktoré môžeme držať v jednej ruke. Tieto prenosné laboratóriá by sa mohli uplatniť v medicíne, potravinárskom priemysle, biotechnológii a monitorovaní životného prostredia.“

Práca s najúspešnejšími
Sprinzl spoluzakladal niekoľko inštitúcií či ústavov, ktoré dosiahli množstvo pozoruhodných úspechov. "Úlohy rastú z výsledkov práce a z radosti z týchto výsledkov. Väčšinu úloh som si dal sám. V pracovnej oblasti mi spôsobilo veľké uspokojenie a pocit úspechu najmä budovanie novej univerzity v Bayreuthe. Založená bola v roku 1975 a ja som na nej pôsobil ako vedúci katedry biochémie. Bol som tiež sedem rokov jej prorektorom pre vedu a výskum,“ hovorí.

Bayreuthská biochémia je dnes aj vďaka Sprinzlovi považovaná za jednu z popredných adries v tejto oblasti v Nemecku. "Desiatky našich biochemikov, teda kolegov, ktorých sme tu odchovali, sú dnes profesori, univerzitní docenti, riaditelia výskumných ústavov, zakladatelia nových firiem alebo zastupujú významné funkcie v chemickom a vo farmaceutickom priemysle či v štátnej správe. Naši absolventi pravidelne navštevujú Bayreuth. Ich úspechy sú aj mojím úspechom,“ dodáva náš popredný biochemik.

Podľa Sprinzla je dôležité kontakty s kolegami a vedcami po celom svete neustále udržiavať a rozvíjať. "Zúčastnil som sa na nespočetných konferenciách, viackrát som bol hosťujúcim profesorom na polročných stážach na rôznych pracoviskách v Dánsku, Spojených štátoch či Japonsku. Toto neboli výlety, ale tvrdá práca s publikovanými výsledkami a množstvom nových kontaktov. Na mojom pracovisku v nemeckom Bayreuthe ma navštívili stovky hostí.“

Vďaka svojmu pôsobeniu na popredných univerzitách a inštitútoch sa pozná s viacerými nositeľmi Nobelovej ceny za chémiu. "Práca na aktuálnych vedeckých otázkach so sebou prináša aj to, že sa človek ocitne v spoločnosti skutočne úspešných vedcov. Mám, samozrejme, veľkú radosť, keď kolegovia, ktorých človek pozná osobne už desaťročia, dostanú vysoké vyznamenania. Preto som sa aj posledným Nobelovým cenám za chémiu veľmi tešil.“

Popritom však nezabúda ani na svoje rodisko. Dlhé roky spolupracuje s vedcami na Slovensku a je šéfom pracovnej skupiny Federácie európskych biochemických spoločností pre pomoc strednej a východnej Európe.