Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) si myslí, že maďarskí kolegovia to trošku s kritikou voči našej krajine preháňajú. "Trošku preháňajú s tým resentimentom, ktorý ich tlačí do tej programovej tézy Veľkého Maďarska a Karpatskej kotliny a veľkého maďarského národa v rámci Európy," povedal v rozhovore pre SITA Paška. Oceňuje, ak je komunikácia kultúrna, vyjadrenia však nesmú podľa neho prekračovať rámce, ktorými sa narúša suverenita iného štátu.

Slovensko-maďarské vzťahy sa začali zhoršovať po nástupe súčasnej vlády. Maďarskí politici vyčítajú naším napríklad uznesenie o nemennosti Benešových dekrétov, slovenská strana naopak Budapešť obviňovala, že patrične nezakročila proti Maďarskej garde. Spor medzi oboma krajinami vznikol aj v súvislosti s policajným zásahom na futbalovom zápase v Dunajskej Strede, učebnicami či kontroverzným jazykovým zákonom.

Paška verí, že spolupráca parlamentov SR a MR sa zintenzívni opäť po budúcoročných voľbách. Oba parlamenty podľa Pašku spolupracujú, "ale je to v takej utlmenej podobe, hlavne kvôli vnútropolitickej situácii v Maďarsku". Pripomenul, že na bilaterálnej úrovni mal dobre vzťahy s bývalou šéfkou maďarského parlamentu Katalin Szili. Stretol sa už aj s jej nástupcom. Myslí, že do volieb, ktoré čakajú aj našich susedov budúci rok, sa už nič zásadného neudeje.

Slovensko očakáva od maďarskej strany vyšetrenie tohtoročných útokov voči slovenským inštitúciám v susednej krajine. Útokom objekty čelili najmä po tom, ako naša krajina v auguste odoprela vstup maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na naše územie. Terčom útoku sa stal aj slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss. Ďalšie útoky zaznamenali pred budovou slovenského zastupiteľského úradu, či na Slovenský inštitút v Budapešti.