"...chcem zostať taký istý Robert Fico, akého ste ma poznali pri neformálnych návštevách ešte ako opozičného politika.“ Toto povedal premiér v októbri 2008 pri preberaní ceny primátora mesta Tisovec. Zmenili ho napriek jeho presvedčeniu uplynulé štyri roky vládnutia?
Ukradnuté vlastenectvo?
Takmer všetci oslovení - jeho blízky spolupracovník, opozičný súper, ale aj analytici - hovoria: je to iný Fico ako v roku 2006. Ich názory sa líšia až v tom, ako a v čom sa premiér Robert Fico už až tak nepodobá na opozičného poslanca Roberta Fica spred júna 2006.
"Post premiéra je veľmi náročná funkcia, človek sa tomu musí venovať naozaj naplno a stále, nemôže poľaviť, a to možno ovplyvnilo aj Roberta Fica,“ povedal pre HN jeho blízky spolupracovník a podpredseda strany Vladimír Maňka. Nekonkretizoval však, v čom vládnutie jeho šéfa zmenilo.
Počas uplynulého obdobia sa výraznejšie začal ukazovať aj silný vzťah šéf Smeru k svojej vlasti a k národnostným otázkam. Predtým, keď bol v opozícii, nehovorieval o tom tak nahlas. No jeho kolega Maňka si ho zastáva a tvrdí, že vlastenectvo bolo vždy Ficovou "srdcovkou“. "Premiér mal vždy vzťah k týmto otázkam. Pamätám si, že určite aj pred rokom 2006.“ Zrekonštruovať Bratislavský hrad, označiť Jánošíka za národného hrdinu a vzor Smeru, prijať jazykový zákon, spievať na školách slovenskú hymnu či postaviť sochu Svätopluka - aj takto vidí vlastenectvo premiér Fico.
Avšak sami národniari z SNS s obľubou hovoria, že im témy vlastenectva a ochrany národných vecí Fico vzal. Témy sú vypuklé v podstate odvtedy, čo je SNS vo vláde a zhoršili sa vzťahy s Maďarskom. "Vlastenectvo aj maďarskú kartu vzal SNS, lebo vie, že to platí na voličov,“ zanalyzoval pre HN politológ Miroslav Kusý. Aj teraz pred voľbami sa znovu vytiahla téma našich susedov, tentoraz preto, lebo prijali zákon o dvojakom občianstve.
Novinár ako nepriateľ
Fico a médiá - vzťah, ktorý "hapruje“ už odvtedy, čo Fico zasadol na stoličku premiéra. Už aj počas volebnej noci v júni 2006 sedeli novinári len vonku pred budovou, šéf Smeru ich dnu nepozval. Ako opozičný politik často zvolával tlačovky a s novinármi viac-menej nemal žiadny problém. Potom nasledoval predpis, ako sa majú zástupcovia médií obliekať, a skončilo to až pri pomenovaní hyeny, slizké hady alebo idioti.
Premiér vyhral s médiami niekoľko súdnych sporov, na účet mu prišli desaťtisíce eur. No a ešte tlačový zákon, ktorým pritvrdil tlači. "Ak vám niekto neustále zasahuje do súkromia, zvoní vám pri dverách a vypytuje sa syna na súkromné veci, ani vy by ste to nenechali tak. Prístup médií k jeho rodine zmenil jeho vzťah k médiám,“ vysvetľoval Maňka. Zmenu neprehliadol ani politológ Kusý. "Novinárov vníma ako nepriateľov, keď bol v opozícii, potreboval ich, teraz sa tvári, že nie.“
Analytik Pavol Marchevský vidí zmenu u Fica najmä vo vzťahu k médiám. Komunikatívny smerom k voličom bol podľa neho aj v opozičných časoch. "Poňal štyri roky vládnutia ako čas permanentnej komunikácie s voličmi a bol orientovaný na ľudí od samého začiatku. To, ako komunikoval s verejnosťou, tým sa nezmenil.“
V čom je Fico zastaraný
Marchevský však poukazuje aj na to, v čom sa zmeniť nedokázal. A to v štýle politiky, v ktorom ho predbehla volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová. "Je umiernenejšia, jej štýl je taká prvá lastovička v slovenskej politike. V tom je Ficov štýl trochu zastaraný.“ Aj preto by podľa Marchevského bol pre Fica vhodnejší súper Ivan Mikloš, ktorý je takisto "stará škola“ v politike.
Vraj majú podobný a konfrontačnejší štýl. No aj Ficov súper na otázku, či sa súčasný premiér zmenil oproti opozičným časom, odpovedá stručne. "Nič dobré sa nenaučil a nič zlé nezabudol. Jediné, čo vnímam, je, že v opozícii menej škodil,“ reagoval pre HN Mikloš.