Environmentálne mimovládne organizácie, ktoré odmietajú novú zonáciu Tatranského národného parku, si dnes na protest proti návrhu rozložili stany na bratislavskom námestí SNP. "Týmto celkom zvláštnym spôsobom chceme dať najavo, že občania sú mimoriadne rozhorčení pripravovanou zonáciou... Podľa nás predstavuje veľmi vážnu hrozbu pre Tatranský národný park," priblížil pre TASR Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. Poznamenal tiež, že o návrhu neprebehla žiadna odborná diskusia.
Aktivisti chcú na mieste zotrvať do sobotného (24.4.) poobedia, pričom tento čas má byť vyplnený premietaním filmu o samoobnove lesa, koncertom či workshopmi. Ako poznamenal Lukáč, v prípade, že ministerstvo životného prostredia bude zonáciu naďalej presadzovať, sú mimovládne organizácie pripravené pokračovať v ďalších vlnách občianskeho nesúhlasu. Aktivisti už proti zonácii usporiadali aj protest pred Prezidentským palácom.
Lesoochranári vyčítajú zonácii vybratie 8800 hektárov z najprísnejšie chránených lesov parku, čím sa tu umožní ťažba dreva či budovanie lanoviek. "TANAP stratí svoje opodstatnenie," konštatoval Lukáč s tým, že v jednom z najcennejších území, Tichej a Kôprovej doline sa má vyrúbať 1200 hektárov lesa. Podľa jeho slov nikto tak už neuvidí, ako vyzerá prírodne obnovený les po veternej kalamite. Tá v Tatrách narobila škody v roku 2004.
Ochranári sa s lesníkmi sporia o prístup k padnutým stromom v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci presadzujú aktívny manažment, ochranári trvajú na ponechaní na samovývoj. Tento krok sa podľa Lukáča osvedčil napríklad v poľskej časti Tatier, v nemeckom parku Bavorský les či v českej Šumave. Objasnil, že vyťažením kalamitného dreva sa odkryje pôda, v ktorej sú rastliny nachystané rásť. Následným vplyvom Slnka sa podľa neho pôda sterilizuje, zmiznú tiež baktérie a pomedzi popadané stromy tak nevyrastie nový les.
Proti novej zonácii TANAPu sa okrem mimovládok postavila aj Slovenská akadémia vied. "Snem SAV sa stotožňuje s výzvou Botanického ústavu, aby vláda návrh zonácie TANAP-u predložený ministerstvom životného prostredia neschválila a navrhuje nový návrh zonácie vypracovať predovšetkým na základe vedeckých podkladov a diskusií s vedeckými inštitúciami a odborníkmi," uviedol tlačový tajomník akadémie Vladimír Šmihula. Akademici upozorňujú, že tatranská príroda patrí k tomu najcennejšiemu na Slovensku a ochrana prírody tu musí byť nadradená nad všetky ostatné aktivity.
Ako dnes informovala hovorkyňa envirorezortu Jana Kaplanová, ministerstvo vníma kritiku odborných organizácií a verejnosti veľmi citlivo a priebežne ju analyzuje. Priblížila, že v rámci prerokovania pripomienok sa 28. apríla na pôde rezortu uskutoční stretnutie so zástupcami vedeckých a výskumných pracovísk s cieľom nájsť konštruktívne riešenia vedúce k dosiahnutiu konsenzu. Zdôraznila, že chránené územia považuje ministerstvo za najcennejšie prírodné bohatstvo krajiny. Prioritou zonácie je uplatniť požiadavky ochrany prírody v maximálnom rozsahu pred inými formami využitia národného parku.