Pri poslaneckom prieskume na ministerstve ste vzali na seba zodpovednosť za vybielenie dôležitých údajov v zmluve o predaji emisií, ako je ich množstvo, cena a meno konateľa firmy Interblue Group, ktorá ich kúpila. Neobávate sa právnych alebo politických dôsledkov?

Ale kto iný za to zodpovedá, ak nie minister? Kto iný môže povedať, že to spravil? Nemôžem predsa povedať, že to spravil napríklad informátor na vrátnici.

Pri vymenovaní za ministra ste skladali sľub, ktorý hovorí o „zachovávaní ústavy a ostatných zákonov“. Neporušili ste vybielením zmluvy svoj sľub?

Nemyslím si to. Postupovali sme v súlade s legislatívou Európskej únie a Slovenskej republiky. Príslušné nariadenie Európskej komisie z roku 2004 jasne hovorí, že pri takomto obchode sú niektoré informácie nezverejniteľné. Aj náš zákon o slobodnom prístupe k informáciám a zákon o ochrane osobných údajov upravujú uverejňovanie údajov z takýchto zmlúv. Navyše, Slovensko získalo predajom emisií finančné prostriedky. Takže nemám pocit, že by som ho týmto nejako poškodil.

Ale po prieskume opoziční poslanci povedali, že nezverejnením údajov zo zmluvy ste sa priznali k porušeniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je to pravda?

Nie je to pravda. Povedal som, že za zverejnenie zmluvy v podobe, v akej bola (s vybielenými údajmi – pozn. HN), nesiem plnú zodpovednosť. V žiadnom prípade som však nepriznal, že by som tým porušil zákon. Som presvedčený, že zákon porušený nebol.

Nehovorili teda pravdu?
Od poslancov nebolo celkom korektné povedať, že niekto zákon porušil. Pretože ak by to tak bolo, mali dať na stôl rozsudok súdu, ktorý by to potvrdil. Ja som taký rozsudok nevidel. Poslanci predsa nie sú sudcovia. Aspoň by sa tak nemali správať.

Zákon o verejnom prístupe k informáciám však hovorí, že ak ide o verejné zdroje, a takými sú aj peniaze z predaja emisií, údaje by mali byť verejné. Čo vás oprávňuje tvrdiť, že ste zákon neporušili?

Konzultoval som tieto veci s právnikmi. Vysvetlili mi to tak, ako som povedal.

S právnikmi z vášho ministerstva?

Áno.