Žiadne iné krajiny EÚ nezamestnávajú Európsky parlament natoľko ako susedské vzťahy Slovenska a Maďarska. Napriek tomu problémy s územnou autonómiou, nevyjasnené majetkové vzťahy alebo historické konflikty z čias druhej svetovej vojny majú aj iné štáty. Spomeňme požiadavky Talianov na časť Istrie, o ktorú sa sporia s Chorvátskom, nezhody medzi Španielskom a Veľkou Britániou o Gibraltár či o časť štátneho pokladu Poľska, ktorý od okupácie počas druhej svetovej vojny zostal v Nemecku.
Žiadne hašterenie doteraz
Všetky tieto problémy si však krajiny riešia medzi sebou a neprenášajú ich na pôdu Európskeho parlamentu. "Nikto sa nehašteril tak, ako to robia Maďari so Slovákmi. Nepadali také detinské prestrelky typu kto sa na koho bude viac sťažovať," hovorí analytik Michal Havran ml. Naráža na jednominútové vystúpenia poslancov v europarlamente, ktoré sa nedávno "zvrhli" na slovnú prestrelku medzi maďarskými či nemeckými predstaviteľmi a slovenskými zástupcami k téme Benešových dekrétov. Vášne musel tlmiť až šéf europarlamentu Hans-Gert Pöttering.
Dekréty chcú riešiť aj Nemci
HN pritom získali informáciu, že nemecký poslanec za CSU Mafred Weber pracujúci v skupine európskych ľudovcov plánuje otvoriť tému dekrétov aj na rokovaní výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Pri schvaľovaní programu výboru však musí mať dostatočnú podporu. Slovenskí aj českí europoslanci už avizujú -- nebudeme s tým súhlasiť. "Celú túto tému považujeme za neprípustnú. Je to úplný nezmysel," hovorí český poslanec ČSSD zo skupiny eurosocialistov Richard Falbr. Bola by to podľa neho téma, ktorá sa týka aj Českej republiky, lebo prijali podobné uznesenie k Benešovým dekrétom ako NR SR na jar 2002.
Odstrašujúci príklad
V Česku majú problém so sudetskými Nemcami žijúcimi na Českom pohraničí, ktorí sa tiež nevedia zmieriť s dôsledkami Benešových dekrétov. Táto téma sa však na pôde europarlamentu nerozvinula tak ako slovensko-maďarská. Zahraničnopolitický analytik Ivo Samson to vysvetľuje tým, že u nich sa podarilo prijať bilaterálny dokument, kde oba národy vyjadrili poľutovanie nad tým, čo jeden druhému počas vojny a v povojnových rokoch urobili.
Samson tvrdí, že témy slovensko-maďarských vzťahov sa Európska únia chytila ako odstrašujúceho príkladu pre ďalšie rozširovanie EÚ. "Chcú tým naznačiť, najmä krajinám Balkánu, že sa neoplatí ísť do únie bez toho, aby mali doriešené susedské národnostné problémy." Slovensko-maďarská zmluva z roku 1995 riešiaca vzájomné vzťahy bola podľa neho len účelovo prijatá, aby sa obe krajiny dostali do EÚ.