V rozhodcovskom spore zastupovala napríklad Českú republiku v spore proti japonskej banke Nomura, ktorá od českej vlády žiadala 40 miliárd českých korún. Na otázky HN odpovedali Rastislav Pekař z pražskej pobočky a Roman Prekop z bratislavskej pobočky advokátskej kancelárie.
Koľko zmlúv o ochrane investícií má uzavretých Slovenská republika?
Prekop: Sú to desiatky zmlúv.
Existujú medzi nimi rozdiely? Dá sa povedať, že niektoré sú výhodnejšie ako iné?
Prekop: Určite. Pri veľkých investíciách v určitej krajine investor zvažuje, s ktorými štátmi má tá krajina najlepšiu zmluvu o ochrane investícií a potom tam založí spoločnosť, ktorá je oficiálne investorom. V zmluvách sa hľadajú najmä vhodné ustanovenia o spravodlivom a rovnom zaobchádzaní so všetkými investormi či zákaze vyvlastnenia. Napríklad zmluva s Holandskom patrí medzi najvýhodnejšie zmluvy o ochrane investícií z hľadiska investora.
Ako vo všeobecnosti prebieha spor medzi slovenskou vládou a zahraničným investorom?
Pekař: Každý spor podľa zmluvy o ochrane investícií je individuálny. Napríklad podľa zmluvy by po oznámení nároku Slovenskej republike mala nasledovať polročná lehota, na konci ktorej investor podá oficiálnu žiadosť o začatie arbitráže a vyberie rozhodcu, ktorý bude jednou z troch osôb, ktorá vynesie verdikt. Potom je na rade štát, ktorý si vyberie právnych zástupcov, pokiaľ si ich nevybral už skôr, a arbitra a meno oznámi protistrane. Obaja arbitri sa potom dohodnú na poslednom členovi rozhodcovského tribunálu a spolu vyzvú sporné strany, aby si dohodli miesto, rokovací jazyk, termíny a ďalšie procesné pravidlá sporu. Potom sa začína samotná arbitráž. V závislosti od obsahu zmluvy štát môže vzniesť námietky proti rozhodovaniu sporu v medzinárodnej arbitráži - napríklad, že žalobca nie je investorom, že sa spor netýka investície, alebo že zmluva o ochrane investícií sa nevzťahuje na daný typ sporu. Ak námietky nie sú, alebo ich tribunál vyriešil v prospech investora, arbitráž pokračuje v hlavnej fáze, v ktorej sa rieši otázka, či štát porušil zmluvu o ochrane investícií. Obe strany predložia argumenty a snažia sa tribunálu svoje tvrdenia dokázať. V poslednej fáze - ak rozhodcovia dajú za pravdu investorovi - dochádza k vyčísleniu náhrady a nákladov za arbitráž.
Môže štát odmietnuť rozhodnutie rozhodcovského súdu?
Pekař: V Európe sa to nestáva. Nerešpektovanie výsledku arbitráže sa vyskytlo napríklad v Rusku či v niektorých krajinách strednej Ázie. Pamätám si prípad, keď investor riešil spor proti Kazachstanu. Po prehratom spore vláda odmietla odškodnenie zaplatiť. Investor sa s rozsudkom obrátil na súdy Veľkej Británie, kde mal Kazachstan uložené zlaté rezervy a iné aktíva, a požiadal o vykonanie verdiktu. Neuspel, hoci Veľká Británia nárok uznala. Nebol však vykonateľný na jej území, pretože podľa anglického práva sú aktíva iných štátov kryté imunitou.
V spore Česká republika verzus William Nagel prisúdili arbitri českej strane náhradu väčšiny vynaložených nákladov na vedenie sporu - na účet odporcu. Je to bežný výsledok?
Prekop: To sa stáva zriedkavo. Zväčša tribunál rozhodne, že každá strana znáša vlastné náklady.
Aká je bežná odmena právnikov za zastupovanie v medzinárodnej investičnej arbitráži?
Pekař: Nie je ničím zvláštnym, že najlepší odborníci na arbitráže účtujú 500 až 600 libier za hodinu. Tím právnikov, ktorý im v spore pomáha, môže mať až dvadsať členov, v závislosti od komplexnosti sporu. Podobné sumy si účtujú aj tí najžiadanejší arbitri.
Prekop: Výška odmeny býva primeraná spornej sume. Ak ide v spore o miliardy, musíte mať tých najlepších právnikov a obe strany to vedia. Za odmenou treba vidieť aj desaťtisíce strán dokumentov, ktoré musí niekto naštudovať a presvedčivo interpretovať, dlhoročné vedomosti a skúsenosti či až 14-hodinové pracovné časy.
Koľko investičných arbitrážnych sporov sa ročne vo svete odohrá?
Pekař: Dvadsať až tridsať ročne prijme Medzinárodné centrum pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone, ktoré verdikty uverejňuje, takže je možné ich sledovať. Odhadom rovnaký počet sa môže ročne začať aj pred inými rozhodcovskými tribunálmi.
Slovensko zatiaľ skončilo jediný investičný arbitrážny spor - s ČSOB, ktorý prehralo. Kto býva v týchto sporoch úspešnejší - štát alebo investor?
Pekař: Menšia polovica všetkých sporov sa končí zmierom a málokto sa dozvie, na čom sa strany dohodli. V sporoch pred ICSID, ktoré sú verejne prístupné, je ten pomer mierne v prospech investorov. Investori väčšinou nejdú do vopred prehratých sporov. Otázne však je, čo je víťazstvo. Ak štát obviníte z ohrozenia investície a žiadate miliardovú náhradu a rozhodcovský súd vám dá za pravdu, ale škodu vyčísli na desať miliónov, je to výhra?
Ako dlho môže trvať arbitrážny spor?
Pekař: To je veľmi individuálne. Priemer bude niekde medzi 4 - 5 rokmi. Najmenej však treba počítať s dvomi rokmi. Ide o komplikované prípady - je bežné, keď má spis stotisíc strán a na oboch stranách bývajú veľké tímy špičkových právnikov.
Koľko arbitrov pôsobí v tejto sfére?
Pekař: Je to prestížna záležitosť. Na celom svete pôsobí približne 50 - 60 skúsených investičných rozhodcov. Keďže výber správneho arbitra je kľúčový krok pre úspech v spore, strany by mali "svojho" arbitra voliť veľmi starostlivo a výber by sa nemal unáhliť.
Sú arbitri nestranní?
Pekař: Áno, vyplýva to z podstaty arbitráže. Kariéra rozhodcu tiež stojí na tom, že je nezávislý. Ak ostatní členovia nadobudnú dojem, že bez ohľadu na fakty "kope" za vašu stranu, skončil. Arbitri sú zväčša skúsení právnici, s dlhoročnou praxou v medzinárodnom práve a viacerých právnych systémoch, akademici, rešpektovaní pre svoje výsledky či publikačnú tvorbu. Podľa ich predošlých rozhodnutí však viete napríklad odhadnúť, kto preferuje liberálne princípy a kto toleruje štátne zásahy do ekonomiky.
| Komentár HN: |
| Ficova dvojchyba Minister zdravotníctva Ivan Valentovič mlčky, ale zato ústami svojho premiéra Roberta Fica, oznámil, že sa nebojí arbitráže s majiteľmi zdravotných poisťovní. Príkazom poisťovniam minúť zisky v zdravotníctve ich akcionárom de iure znemožnil návratnosť investícií. Za to teraz na jednej strane Slovensku hrozia miliardovými súdnymi žalobami, čo však na strane druhej nemusí znamenať, že zisky zostanú v sektore. Minister aj predseda vlády sa tak dopustili dvojchyby. |
Pekař: To, samozrejme, nebudeme prezrádzať. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že investori niekedy šikovne pracujú s prezentáciou v médiách. Napríklad v Česku vyhral jeden investor arbitrážny spor. Nevedel však, či nebude mať problém s vykonateľnosťou rozhodnutia. Pripravil preto internetovú stránku, kde bol veľký ciferník s nabiehajúcimi úrokmi za vysúdenú sumu. Úroky nabiehali a občania sa modlili, aby už vláda konečne zaplatila. Arbitráž je často tiež psychologická hra.
V novinách prebehla informácia, že v kauze s Českou republikou za zmarenú investíciu do IPB použila Nomura ako jednu zo zbraní aj konflikt záujmov. Zadala zákazky viacerým špičkovým právnym kanceláriám, ktoré sa špecializujú na arbitráž, a tie potom nemohli v spore zastupovať ČR. Je to bežná prax?
Pekař: O tejto správe neviem. Je však pravda, že komunita právnikov, ktorí bežne zastupujú strany v podobných kauzách, je malá. Avšak taká malá, aby mohla nejaká firma všetkých "vykonfliktovať", to zase nie je. Ako nápad je to zaujímavé. Treba si však uvedomiť, že špičkové právne firmy si nenechajú ujsť šancu zastupovať stranu v črtajúcej sa arbitráži podobným spôsobom.