Predovšetkým poslanci najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD pritom rozhodujú o tom, koľko občanom ostane zo zarobených peňazí, posielajú slovenských vojakov na vojnové misie, či schvaľujú dlhy, ktorými štát zaťaží budúce generácie.

Vláda verzus novinári
"Budem radšej komunikovať s vysokoškolsky vzdelaným žurnalistom, alebo s človekom, ktorý má skončenú nejakú žurnalistickú nadstavbu, ako s človekom, ktorý má len strednú školu," povedal pre HN vicepremiér Čaplovič na margo novinárov. Politológ Peter Horváth považuje kritiku oboch politikov na adresu vzdelania zástupcov siedmej veľmoci za neslušnú. "Žurnalistika je o forme písania, a nie o obsahu. Asi im dochádzajú argumenty, keď dávajú také podpásové údery." V trhovom prostredí podľa neho rozhoduje o úspechu novinára len kvalita jeho práce.
Smer reprezentuje v parlamente 52 poslancov, z ktorých vysokoškolský titul zatiaľ nemá najmenej päť poslancov. Ďalší traja absolvovali v minulom režime Vysokú školu politickú, iní zase pracujú vo výboroch, ktoré nekorešpondujú s vyštudovaným odborom. Člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Babič napríklad vyštudoval Banícku fakultu na Vysokej škole technickej v Košiciach. Poslanec Stanislav Kubánek zase pracuje vo výbore pre financie, rozpočet a menu, a hoci má dlhoročné podnikateľské skúsenosti, oficiálne štúdium ukončil na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Prešove.

Poslanci študujú
V prospech poslancov hovorí fakt, že vzdelanie sa snažia doplniť. "Cez leto by som mal ukončiť štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Ale tu nejde vôbec o to, či stredoškolské, alebo vysokoškolské vzdelanie, pretože tie skúsenosti, ktoré mám, spĺňajú kritériá poslanca NR SR," tvrdí Tibor Glenda, ktorý vyštudoval Strednú priemyselnú školu strojársku. Vysokú školu si robia aj poslanci Mikuláš Krajkovič, Ján Richter, Jana Vaľová či Vladimír Matejička. "Naša strana chce, aby sme aj trochu študovali," hovorí Matejička, ktorý absolvoval gymnázium v Komárne. Je členom výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru na kontrolu činnosti SIS a výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. V súčasnosti študuje verejné právo na súkromnej vysokej škole v Sládkovičove, bakalársky stupeň. "Každý poslanec by mal mať minimálne začaté vysokoškolské vzdelanie, najmä v súvislosti s integráciou do EÚ. Aby bol chápaný ako odborník v tom, čomu sa venuje," dodáva Horváth. Na poslancov by mali podľa neho platiť prísnejšie podmienky ako na novinárov.

Koho krúžkujú voliči
Medzi premiérove argumenty, ktoré prezentoval v diskusii na TA3, patrí aj ten, že poslancov volí verejnosť, a preto im na rozdiel od novinárov nemožno vyčítať chýbajúce vzdelanie. "To nie je celkom pravda - voliči vyberajú politické strany, nie konkrétnych poslancov. Môžu zakrúžkovať len štyroch poslancov na zostavenej kandidátke," oponuje Horváth. Túto možnosť využili v ostatných parlamentných voľbách tri štvrtiny voličov Smeru. Najviac hlasov získal líder strany Robert Fico, v parlamente zastupujú voličov poslanci, ktorých "zakrúžkoval" len zlomok verejnosti. Z 52 poslancov, ktorí dnes sedia v pléne za Smer, získalo sympatie a krúžok od viac ako desiatich tisícok voličov len desať z nich. Zhruba 20 poslancov zakrúžkovalo menej ako tritisíc voličov.