Kováčov boj s Mečiarom
Prvým prezidentom SR bol Michal Kováč. Zároveň bol jediným prezidentom samostatnej Slovenskej republiky, ktorého si nezvolili priamo občania, ale poslanci Národnej rady SR. Kováč bol za hlavu štátu zvolený vo februári 1993. Vyštudovaný ekonóm Kováč sa po roku 1989 stal ministrom financií a v roku 1992 ho zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. O rok sa stal hlavou štátu.
Vzťah medzi prezidentom Kováčom a vtedajším predsedom vlády Vladimírom Mečiarom sa rapídne zhoršoval, najmä po tom, ako došlo k únosu prezidentovho syna do Rakúska, z čoho bola podozrievaná Slovenská informačná služba.
Počas svojho funkčného obdobia sa Kováč nevyhol ostrým slovným súbojom s Vladimírom Mečiarom a snahe vládnej koalície odstrániť ho z úradu. Prezident napriek mnohým tlakom zo svojho úradu neodstúpil. Jeho funkčné obdobie sa skončilo v marci 1998.
Z primátorského kresla do prezidentského úradu
Prezidentské voľby v roku 1999 boli v histórii Slovenska dôležité, keďže si hlavu štátu po prvýkrát volili priamo občania. V januári 1999 bol schválený ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta a o dva mesiace neskôr aj zákon o spôsobe voľby prezidenta.
V prvom kole volieb kandidovalo desať kandidátov: Vladimír Mečiar, Rudolf Schuster, Magdaléna Vášáryová, Ján Slota, Boris Zala, Michal Kováč, Ivan Mjartan, Juraj Lazarčík, Ján Demikát a Juraj Švec. Michal Kováč sa neskôr vzdal kandidatúry v prospech Schustera. Favoritmi do druhého kola boli Mečiar so Schusterom a vyššie percentá analytici očakávali aj pri mene Magdalény Vášáryovej. Prvého kola volieb sa zúčastnilo 73,89 percent oprávnených voličov.
Do druhého kola postúpili favorizovaný Mečiar a Schuster. Neúspešná kandidátka Vášáryová odporučila svojim voličom hlasovať za Schustera, kým Ján Slota vyzval na podporu Mečiara. Novým prezidentom sa so ziskom 57,18 percenta hlasov stal košický primátor Rudolf Schuster.
| Výsledky v prvom kole | ||
| Kandidát | Počet platných hlasov | Percentuálny zisk |
| Rudolf Schuster | 1 396 950 | 47,37 % |
| Vladimír Mečiar | 1 097 956 | 37,23 % |
| Magdaléna Vášáryová | 194 635 | 6,60 % |
| Ivan Mjartan | 105 903 | 3,59 % |
| Ján Slota | 73 836 | 2,50 % |
| Boris Zala | 29 697 | 1,00 % |
| Juraj Švec | 24 077 | 0,81 % |
| Juraj Lazarčík | 15 386 | 0,50 % |
| Ján Demikát | 4 537 | 0,15 % |
| Výsledky v druhom kole | ||
| Kandidát | Počet platných hlasov | Percentuálny zisk |
| Rudolf Schuster | 1 727 481 | 57,18 % |
| Vladimír Mečiar | 1 293 642 | 42,81 % |
Ďalšie prezidentské voľby boli v roku 2004. Úradujúci prezident Rudolf Schuster opäť kandidoval, do druhého kola sa však nedostal. V prvom kole sa o voličské hlasy uchádzalo až dvanásť kandidátov, zatiaľ najviac v histórii prezidentských volieb na Slovensku: Popri Rudolfovi Schusterovi aj Vladimír Mečiar, Eduard Kukan, Ivan Gašparovič, Ivan Šimko, František Mikloško, Martin Bútora, Ľubomír Roman, Ján Králik, Jozef Kalman, Július Kubík, Jozef Šesták a Stanislav Kubík.
Prekvapením týchto volieb bolo, že do druhého kola nepostúpil favorizovaný kandidát vtedajšej Dzurindovej vlády Eduard Kukan. Podľa analytikov brali voliči bezproblémový postup Kukana do druhého kola ako hotovú vec a neprišli voliť. Nakoniec zaostal za Ivanom Gašparovičom o niečo vyše 3 a pol tisíc hlasov. Do druhého kola postúpil Gašparovič so svojím bývalým straníckym kolegom Vladimírom Mečiarom.
Gašparovičovi vyslovil podporu aj čoraz populárnejší predseda opozičného Smeru Robert Fico a nakoniec zvíťazil nad Mečiarom so ziskom 59,91 % voličských hlasov. Jeho víťazstvo mnohí analytici pripisovali tomu, že bol v porovnaní s Vladimírom Mečiarom menším zlom. Ivan Gašparovič sa od začiatku netajil náklonnosťou k Ficovmu Smeru. O dva roky neskôr sa Robert Fico stal premiérom a jeho vzťah k hlave štátu sa nezmenil. Ivana Gašparoviča podporuje aj v súčasných voľbách.
| Výsledky v prvom kole | ||
| Kandidát | Počet platných hlasov | Percentuálny zisk |
| Vladimír Mečiar | 650 242 | 32,73 % |
| Ivan Gašparovič | 442 564 | 22,28 % |
| Eduard Kukan | 438 920 | 22,09 % |
| Rudolf Schuster | 147 549 | 7,42 % |
| František Mikloško | 129 414 | 6,51 % |
| Martin Bútora | 129 387 | 6,51 % |
| Ján Králik | 15 873 | 0,79 % |
| Jozef Kalman | 10 221 | 0,51 % |
| Július Kubík | 7 734 | 0,38 % |
| Jozef Šesták | 6 785 | 0,34 % |
| Stanislav Bernát | 5 719 | 0,28 % |
| Ľubomír Roman | 1 806 | 0,09 % |
| Výsledky v druhom kole | ||
| Kandidát | Počet platných hlasov | Percentuálny zisk |
| Ivan Gašparovič | 1 079 592 | 59,91 % |
| Vladimír Mečiar | 722 368 | 40,08 % |
Prezidentské voľby v roku 2009 sa začali pomerne pokojnou kampaňou, ktorá sa však čím ďalej, tým viac vyostrovala. Do prvého kola svoju kandidatúru oznámili siedmi. Okrem súčasného prezidenta kandidovali Iveta Radičová, František Mikloško, Zuzana Martináková, Milan Melník, Dagmara Bollová a Milan Sidor.
Už od začiatku bola popri súčasnom prezidentovi najviac favorizovaná Iveta Radičová a práve spomínaní dvaja kandidáti aj postúpili do druhého kola. Gašparovič získal v prvom kole vyše 46 percent a Radičová zaostala iba o necelých deväť. Pred druhým kolom sa vyostrila kampaň, keď sa vytiahla maďarská karta. Predseda SNS Ján Slota podporujúci Gašparoviča povedal, že si prezidenta SR nemôže zvoliť maďarská menšina.
V televíznych dueloch sa však kandidáti snažili o mierne vystupovanie. Najväčšou nevýhodou súčasného prezidenta je jeho slabšia komunikačná schopnosť a jeho minulé pôsobenie po boku Vladimíra Mečiara. Radičovej zas vytýkajú nedostatok skúseností v politike a podozrenie jej strany SDKÚ-DS z kupovania poslancov. Víťazstvo Gašparoviča by znamenalo pokračovanie dobrých vzťahov vlády a prezidenta, kým Radičová by bola viac Ficovým kritikom. O víťazovi volieb rozhodnú občania už túto sobotu.
| Výsledky v prvom kole | ||
| Kandidát | Počet platných hlasov | Percentuálny zisk |
| Ivan Gašparovič | 876 061 | 46,71 |
| Iveta Radičová | 713 735 | 38,05 |
| František Mikloško | 101 573 | 5,41 |
| Zuzana Martináková | 96 035 | 5,12 |
| Milan Melník | 45 985 | 2,45 |
| Dagmara Bollová | 21 378 | 1,14 |
| Milan Sidor | 20 862 | 1,11 |