Vodnú nádrž Ružín na Hornáde neďaleko Košíc nemá kto vyčistiť. Dva týždne po povodniach je stále zaplavená tonami odpadkov. Je tam všetko možné, čo priniesli rieky Hornád a Hnilec. Veľa plastových i sklenených fliaš, dreva, igelitov, polystyrénu a iných plastov. Miestami sa nájdu zvieracie mrciny, ale i takmer poltonové balíky slamy zbalené vo fólii. Zvýšené prietoky riek vymietli nielen čierne skládky, ale i lúky, polia a poľnohospodárske dvory. V hornej časti Ružína pod Margecanmi sa popri pravom brehu ťahá vyše kilometrový had plávajúceho smetia.
Život zastal
Rekreantov je málo, chaty sú prázdne. Život na Ružíne akoby zamrzol. Na vode nevidno žiadne člny a na brehoch, inak posiatych ľuďmi, je iba zopár fanatikov.
"Raz pláva dole, potom sa zasa vráti," konštatuje jeden z dvoch rybárov, ktorý si rozložili náradie medzi naplaveným drevom a haldami plastových fliaš. Keď sme prišli, hladina bola čistá. Teraz to môžeme zabaliť," rozčuľuje sa druhý. Keď sa s nimi dám do reči, vysvitne, že sú to chatári z najbližšej chalupy. Chodia sem takmer štyridsať rokov, ale takú spúšť tu ešte nezažili. Upravené okolie chatiek ostro kontrastuje so smetiskom pri vode. "Postupne si každý zvykne vyčistiť breh od bordelu, ktorý podonáša rieka. Ale čo bude teraz s týmto, neviem. To už sami nezvládneme," vysloví s trpkosťou v hlase starší z dvojice.
Počkáme si na hrádzi
Vodohospodári zbierať odpad z hladiny nemienia. Počkajú si, až kým dopláva k priehradnému múru, a tam ho pochytajú. Vzhľadom na pomalé prúdenie to môže trvať veľmi dlho. A pri hrádzi nakoniec skončí len časť z neho, lebo zvyšok sa pozachytáva na brehoch.
"Nemáme na čistenie peniaze, kapacity ani techniku," hovorí Stanislav Dobrotka, technickoprevádzkový námestník košického odštepného závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku. Hnevá ho, že sa vodohospodári musia teraz starať o problém, ktorý im spôsobil niekto iný. Takto to vždy skončí. Naposledy vytiahli z vody niekoľko ton harabúrd a čistenie ich stálo pol milióna korún. "My vieme, kto sú pôvodcovia odpadu. Obce a mestá v povodí, hlavne tie, kde sú rómske osady," tvrdí. Dokázať však konkrétnej lokalite, že odpad v Ružíne je ich, nevedia.
Najbližšie mesto proti toku Hornádu sú Krompachy. Ich primátorka Iveta Rušinová si myslí, že nie sú najväčším znečisťovateľom Ružína, a nesúhlasí s tým, aby boli všetky samosprávy hádzané do jedného vreca. Hornád sa v meste nevylial a Slovinský potok pravidelne niekoľkokrát ročne čistíme," dodáva. Podľa nej sa treba pozrieť na obce s rómskymi osadami, o ktoré sa nik nestará. Na Spiši je ich množstvo. Napríklad Rychnava, kde je miestny potôčik zároveň i smetiskom. Podľa Rušinovej je podstata problému v platení za odpad. Ružín znečisťujú najmä tie obce, ktoré majú zavedený množstevný zber. Ak má niekto viac odpadu, než za koľko platí, vyhodí ho.
Nezáujem
Plávajúce smetisko na Ružíne zodpovedných príliš nevzrušuje. "Nič o tom nevieme, nedostali sme žiadny podnet," reaguje zástupca riaditeľa košického Inšpektorátu životného prostredia Ľubomír Vargovič. Napriek rozkladajúcim sa živočíchom vo vode nemá naň dosah ani hygiena, pretože vodná nádrž nie je určená na kúpanie ako prírodné kúpalisko, a nemá teda prevádzkovateľa, hygienici nemajú s kým rokovať. O Ružín sa nezaujímajú ani inokedy aktívne ekologické organizácie. Greenpeace pomoc pri zbieraní odpadkov neorganizuje. "Ak by bol záujem, sme ochotní pomôcť," zareagoval hovorca Juraj Rizman. Rybári, ktorí sú často pôvodcovia neporiadku okolo vôd, o pomoci pri čistení rovnako neuvažujú. "Robíme pravidelne poriadok na brehoch na jar a na jeseň," tvrdí ichtyológ Stanislav Géci.
Kto a kedy Ružín vyčistí? Zdá sa, že to budú opäť vodohospodári. Keď dostanú na to súhlas nadriadených alebo príkaz od zodpovednej štátnej správy a predovšetkým peniaze. Kedy to bude, nikto nevie. Možno po ďalšej povodni, možno o mesiac, možno v zime.