Tvrdí, že nikdy nebude riešiť problémy medzi politikmi. Úspešných klientov nebánk odhaliť naďalej nemieni. Dobroslav Trnka.

V poslednom období je takmer každý týždeň Generálna prokuratúra vyzývaná, aby konala. Národná rada prijíma v tomto zmysle uznesenie, politici podávajú trestné oznámenie. Ako vnímate tieto aktivity?
Nás nikto nemusí vyzývať, aby sme konali. Niekoľko rokov reagujeme na novinové články. To, čo vidíme na vlastné oči alebo v televízii a tam, kde to považujeme za správne a zákonné, konáme. Ako to povedať diplomaticky? Máme určitým spôsobom zákonom ohraničené povinnosti. O týchto povinnostiach vieme a nikto nás na ne nemusí upozorňovať. Ak nás niekto upozorňuje, musí si uvedomiť jednu základnú vec. Občanov, ktorí môžu relevantne právne konať, je tu asi dva a pol milióna. Tí môžu prísť a podať trestné oznámenie, ak sú presvedčení, že sa stal trestný čin. Ja nemôžem na základe článkov, neoverených informácií či neprávoplatných rozsudkov začať konať a ani nikoho prinútiť konať tak, ako si želá nejaký politik. To bola problematika tejto spoločnosti niekoľko rokov späť a ako to dopadlo? Skončilo sa to morálnym rozvratom spoločnosti v oblasti právneho vedomia.

Ktoré obdobie máte na mysli?
Nemusíme zachádzať ďaleko. Či to bola kauza Lexa alebo Majský, tu sa hľadali vždy možnosti, ako niekoho za niečo zatvoriť, alebo aspoň zoškandalizovať a médiá na to dosť často pristúpili. My sme v určitom štádiu povedali: dosť, toto nemôžeme pripustiť! Keď novinár alebo politik začne určovať právne kvalifikácie nejakých konaní a dávať pokyny policajtovi a prokurátorovi cez médiá, tak je to koniec právneho štátu. Demokracia je o disciplíne, ale nie o tom, že môže hocikto hocičo povedať a príslušný orgán začne konať. Politici si musia uvedomiť, že my nebudeme riešiť politické problémy medzi jednotlivými politikmi ani novinármi.

Nedávno sa pokúsil "výchovne“ na vás pôsobiť minister spravodlivosti Štefan Harabin v súvislosti s rozhodnutím štrasburského súdu v kauze Ivana Lexu. Žiadal, aby ste začali konať voči expremiérovi Mikulášovi Dzurindovi, ktorý sa pokúsil zrušiť amnestie na prípad únosu Michala Kováča ml.
Ďakujem pekne za výchovné pôsobenie, ak to teda takto nazývate. Mám taký pocit, že z detských topánok som už vyrástol a na mňa takto výchovne pôsobiť netreba. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v kauze Lexa som nevidel publikované. Keď ho dostanem, niekým podpísané, tak si ho dám preložiť, prečítam a zistím, o čom je. Videl ho už niekto, okrem toho, že na internete je niečo zverejnené? Je to rozhodnutie vôbec právoplatné? Veď Slovenská republika ešte po doručení môže zvážiť, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá. A to je zase názor pána ministra na amnestie. Ja som jediný hovoril, že amnestie sú nezrušiteľné, keď sa o tom špekulovalo. Zrazu to Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, tak je to teraz pravda? Ja o tom nie som zase až tak stopercentne presvedčený. Sú nezrušiteľné - ale v akej miere boli vtedy, a čo tam Mikuláš Dzurinda vykonal? Ja som bol na vojenskej prokuratúre a nikdy som ten spis nevidel, niekto by mi ho mohol aj poslať. My sme to predsa zažalovali.

Polícia prerušila vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša, keďže stopa nevedie k žiadnemu konkrétnemu páchateľovi. Čo na to hovoríte?
Boli vyžiadané dodatočné znalecké posudky, pretože sme boli stále na hrane, či to bola nehoda alebo náhoda. Tie hovoria jednoznačne, že tam mal byť umiestnený nástražný výbušný systém, ale to nemení nič na fakte, že špeciálny prokurátor zastavil konanie voči pánovi Lexovi. Čiže nie je pravda, že by pán Lexa niekde niečo nainštaloval, alebo že by to prikázal či organizoval. Navyše jeden z podozrivých zomrel. Teraz je konanie prerušené. Neznamená to definitívu. Budú sa musieť realizovať operatívne úkony na prípadné odhalenie páchateľa.

Avizovali ste, že overovanie dát na tzv. Mečiarovom cédečku s klientmi skrachovaných nebánk sa chýli ku koncu. Kedy by ste mohli začať vyšetrovať?
Priznám sa, že technik, ktorý to realizuje, mal ťažkú zlomeninu nohy a na tri mesiace vypadol z pracovného procesu. Stretnem sa s ním. Bolo mi avizované, že je všetko hotové, takže by sme potom už mohli rozhodnúť, komu vec pridelíme. Rozhodneme sa, či to bude robiť špeciálna prokuratúra, lebo tam ten spis kedysi bol a je zažalovaný. Tým pádom na tom môžu pracovať príslušné policajné oddiely.

Riešili by sa daňové delikty ľudí z cédečka, čo nezdanili svoje príjmy?
Áno, iba daňové delikty. A zverejňovať to nebudeme.

Ako sa pozeráte na to, že Vladimír Mečiar tvrdí, že ho má tiež odkódované a pohráva sa s myšlienkou na zverejnenie mien?
Ja som ochotný veriť, že ten kód má, lebo keď sa to podarilo prelomiť nám, tak sa mohlo aj jemu. Určite existujú nielen v SIS rôzni odborníci. Dnes je veľmi málo toho, čo by sa nedalo otvoriť, ak to bolo zakódované pred rokmi. Neskúmam, ako sa to podarilo pánovi Mečiarovi. Ak to má, má, samozrejme, aj databázy.

Vy ste však vyhlásili, že zverejnenie mien môže spôsobiť občiansku vojnu...
To som hovoril tak nadnesene, ale stále trvám na tom, že to nezverejním. Zákon mi to neumožňuje, nevidím na to najmenší dôvod, aby som niečo také robil. To naozaj nie je vtipné. Keď sa dozviete, že váš sused tam milión zarobil a vaša mama tam o milión prišla, čo bude chcieť vaša mama? Náhradu škody. Aby jej ju niekto vyplatil. Neviem kto, asi štát, my všetci, daňoví poplatníci. Ja nepoznám vašu mamu - ale čo urobí, keď sa dozvie, že susedka ju oklamala a zarobila milión? Minimálne sa prestanú baviť. Najlepšie kamarátky sa okamžite začnú ohovárať a vyťahovať na seba nepekné veci. A keď niekto vytiahne vidly a prípadne na niekoho zaútočí, tak je to začiatok malej občianskej vojny. Keď vyjde 250-tisíc ľudí do ulíc a začne robiť neplechu, tak neviem... Vyviesť môžu všeličo. Stačí, keď vidíte, čo sa deje, keď ľudia idú z futbalu.

Takže je to taká Pandorina skrinka?
Presne tak. A ja nevidím dôvod, prečo by som otváral emócie slovenského národa, medzi ktoré patrí aj lakomosť a závisť, o pomstychtivosti ani nehovorím.

Denník SME minulý týždeň zverejnil informácie, ako mohlo prebehnúť financovanie vily Elektra Vladimíra Mečiara. Boli pre vás nové, zaujímavé?
Bolo to pre mňa nové. Ako právnik som niečo také mohol predpokladať. V tom, čo zverejnil denník SME, ak to prebehlo na normálnom zmluvnom základe, nevidím porušenie zákona. To je môj problém, či si odo mňa kúpite škatuľku cigariet za korunu a predáte ich hneď kolegyni za 70 korún a ona ich predá ďalej za 90. Neviem, ako tie platby prebehli, či to bol hotovostný alebo bezhotovostný styk. Či tam boli zmluvy na akcie alebo nie, či tam došlo k vzájomným započítaniam nejakých pohľadávok. To by musel pán Mečiar všetko ukázať, alebo, ak sa k tomu tie noviny dostali, asi by tam nemala byť len tá konštrukcia, ale aj všetky materiály, ak tam je niečo v rozpore, čím by sa niekto mal zaoberať. Ja zatiaľ z toho, čo som si prečítal, neviem určiť, na základe čoho by sa prokuratúra mala zaujímať o nejaké prevody alebo zmluvy či zmenky.

V akej fáze je vyšetrovanie prípadu študentky Hedvigy Žákovej Malinovej, ktorá je obvinená z krivej výpovede?
Počkáme si na znalecké posudky aj z odboru zdravotníctva. Potom si to naštudujeme, dáme to prečítať pánovi advokátovi Kvasnicovi, položíme mu niekoľko otázok. Neviem, či nebudeme musieť tých znalcov vypočúvať. Pracujeme so štyrmi verziami. Buď si to vymyslela a je to nafingované. Alebo hovorí pravdu. Ak ju hovorí, môže to byť naplánované. A to štvrté si nechám pre seba, nebudem zaťažovať verejnosť. Mohla by to byť provokácia, ktorá "trafila“ Hedvigu Malinovú, ktorá sa v nesprávnom čase nachádzala na nesprávnom mieste. Plánované to mohlo byť aj z jej strany. Teraz si ideme sadnúť a povedať, čo ďalej. Už to bude finálna fáza.

Je tu stále aj možnosť, že sa jej budú musieť všetci ospravedlniť, pretože o údajnom útoku neklamala?
K takýmto veciam sa vyjadrovať nemôžem. Pre mňa ako profesionálneho prokurátora je hodnotenie kauzy niekde inde. Ja som zodpovedný za to, aby sa rozhodlo, či sa skutok stal alebo nie. Ak sa stal, či je alebo nie je trestným činom. Vôbec nie som nadšený, ak sa politici vyjadrujú k trestnoprávnym záležitostiam. Kauza Hedviga Malinová je z môjho pohľadu lapidárny prípad. Keby sa do toho nepustili novinári, politici, keby tomu hneď nedali ten podtón, že je to Maďarka, maďarská záležitosť a maďarská stopa, a nevyvíjali tlak na policajtov a prokurátorov, nemuselo to dopadnúť tak, ako to dopadlo. Pritom je to klasický prípad, ktorých, ak sa stal, sa deje na Slovensku denne niekoľko stoviek, a krivých výpovedí a svedectiev máme tiež každý deň na pojednávaniach niekoľko desiatok. Pán poslanec Gábor Gál nemusel byť obhajca, László Nagy nemusel ísť do nemocnice, nemusel sa k tomu vyjadrovať prakticky nikto.

Ak by ste prišli k záveru, že skutočne bola napadnutá, môžete znovu začať vyšetrovať tento útok?
Jasné. Nie síce v tom spise, kde je to zastavené, ale skutok sa prakticky môže otvoriť, tam nám nič nebráni.

Prokuratúra informovala o pôsobení policajného gangu po kauze Polomka. Medzi obvinenými sa objavil aj bývalý funkcionár SIS Michal Hrbáček - z pokusu o ublíženie na zdraví. Zostane to pri tomto alebo obvinení bude viac?
Nechcel by som sa v tomto štádiu bližšie vyjadrovať. Faktom je, že tieto policajné skupiny začali byť odhaľované na základe spolupráce jedného z odsúdených Rozsíka. Už som to vravel niekoľkokrát, my sme preskúmali prerušené trestné veci, kde sme nemali od roku 1999 ustáleného páchateľa. Keďže tie veci mali podobný rukopis ako kauza v Polomke, začali sme si pomaličky niektoré veci spájať a stotožňovať, a to stále trvá. Na záverečnú časť otázky vám nemôžem dať absolútne jasnú odpoveď, pretože nemôžeme vylúčiť, že sa v prerušených kauzách dopracujeme aj ďalej. Nemôžem vylúčiť, že by tam boli zapojené ďalšie nové osoby, o ktorých možno niečo tušíme. Nevylučujem však, žeby nebolo možné stíhať osoby, ktoré sú momentálne vo väzbe, výkone trestu alebo sú neprávoplatne odsúdené.

Kľúčovým svedkom je pán Rozsík. Už ste povedali, že došlo k jeho zastrašovaniu. Neexistuje tu riziko, že naozaj sa zľakne a prestane spolupracovať?
Myslím si, že nie. Nie je to založené na jeho výpovediach, na tom, žeby niekoho prezrádzal a takzvane "žaloval“. Tie spisy sú prerušené a tam sú určité skupiny dôkazov. A Rozsíkovými výpoveďami a následne ďalšími úkonmi sa ten skutkový stav buď potvrdzuje, alebo vylučuje. Doposiaľ sa to potvrdilo. Keď sme sa k tomu dostali, začali sme porovnávať plánovanie, zabezpečenie zbraní, maskovacích materiálov, vniknutie do domov, perfektné profesionálne zadržanie osôb, vynikajúcu profesionálnu prácu pri ich odvoze, vynikajúce nacvičené ťahy, povelovú techniku, rýchlosť, jasnosť, stručnosť, agresivitu hraničiaca s brutalitou...To sú všetko veci, ktoré nám pomohli niektorých zažalovať. Sú v tom jednotiace momenty a my sme výpoveďou Rozsíka prišli k páchateľom.

Narazili ste na možných podozrivých policajtov, ktorí sú stále vo výkone a ktorí sa možno snažili to naďalej retušovať?
Áno, ale pochopiteľne o tom bližšie nebudem hovoriť.

Zatiaľ ešte neboli obvinení?
Zatiaľ nie.

Dá sa povedať, koľko tam môže figurovať podozrivých a koľko prípadov spolu to môže byť?
Rádovo je možné to počítať v desiatkach. Keby ste sa vybrali na pojednávanie v Trnave, ktoré prebieha v kauze, ktorá súvisí s touto skupinou, tak uvidíte, že je tam 24 svedkov, z ktorých polovička sa nachádza aj vo výkone trestu a ďalšia vo väzbe.

Vráťme sa ešte k tomu Rozsíkovi, bývalý policajt, svedčí v takýchto veciach, zrejme nie je vo výkone trestu veľmi obľúbený. Musíte ho nejakým spôsobom chrániť?
To je prirodzené a to sme aj povedali, že je to naša povinnosť, naša spolupráca s ním je založená na zabezpečení jeho osoby, takže vykonávame opatrenia, aby sa nedostal vo väznici alebo na miestach, kde ho vozíme na jednotlivé úkony, do nejakých problémov. Videli ste, že napriek našej snahe sa do problémov dostal nielen Rozsík, ale aj policajti a prokurátori, ktorí robili úkony.

Pokiaľ ide o policajtov, v poslednom čase sa objavujú častejšie prípady lúpeží alebo prepadnutí, kde medzi podozrivými figurujú súčasní alebo bývalí policajti. O čom to svedčí?
Nie je to zhoda okolností, je to následok systému. Sú to napríklad bývalí vyšetrovatelia alebo bývalí členovia elitných ochranných jednotiek. Viete aké majú reálne platy? Napriek niekoľkým zvyšovaniam v štátnej službe a príplatkom sú veľmi nízke. Keď dôjde k nejakej ponuke a možnosti dostať sa k finančným prostriedkom nie každý je taký odolný a povie, kašlem na to, dám sa na cestu zločinu. Je to prirodzená reakcia každého človeka. Nebezpečné je to v tom, že sú to profesionáli, ktorí sa majú podieľať na odhaľovaní takýchto vecí, majú byť nápomocní orgánom činným v trestnom konaní, majú zabezpečovať ochranu ich života, zdravia a majetku a oni robia presný opak. Tento problém sa ťahá už niekoľko rokov, už od revolúcie, keď podľa môjho názoru došlo k nezmyselnému čisteniu Policajného zboru spôsobom, ktorý ja nikdy nebudem akceptovať. To je neprípustné, aby sa brali previerky ľuďom, aby sa polícia zbavovala takých ľudí, ktorých sa zbavila. Nastal tam potom odborný deficit.

Nie je problém aj pri samotnom nábore nových ľudí?
No samozrejme. Je tu odborný deficit, počas piatich rokov došlo k likvidácii niekoľko kvalitných kriminalistov a vyšetrovateľov len preto, že vyštudovali vysokú školu ZNB za socializmu alebo že boli na zdokonaľovacích kurzoch v trvaní dvoch týždňov. Keďže išlo o špeciálny kurz pyrotechnikov, kto ich to mal vtedy naučiť, keď Američania sem v tom čase nechodili. Tak sa to učili s Rusmi. Za takéto veci títo špičkoví ľudia museli z polície odísť. A už nikdy sa do nej nevrátia.