Svedok nešťastia na Pohode, Martin z Bratislavy, bol priamo v O2 Aréne, ktorá sa zrútila na ľudí. "Každé tri metre ležal niekto krvavý," hovorí pre HN.
Ako vyzeral moment, keď víchrica zničila stan?
Bol som v tom stane vpredu, asi desať metrov od pódia naľavo pri tyčkách, ktoré držali stan zboku. Keďže mám trochu statiky zo školy, tak som na stan dosť dlho pozeral, mal som tušenie, že by to nemusel vydržať. Zrazu som videl, ako sa zdvihla tá veterná vlna. To bolo, ako keď človek práši deku. Vietor sa oprel do plachty, roztrhal ju v strede a potom rýchlo tlačil na celú konštrukciu a zosypalo sa to. Ja som videl, ako sa zlomila pravá strana toho šapitó, v strede vyvrcholila tá sila a potom sa to už celé roztrhlo.
Koľko to celé trvalo?
To boli milisekundy, ako sa to roztrhlo. Nemožno si ani ľudskými zmyslami zapamätať, čo sa udialo. Človek ani nie je pripravený na to, že si má niečo všímať.
Ako ste v tej rýchlosti udalosti konali?
Začal som utekať smerom von doľava, chránil som si hlavu. Nejako ma tá plachta chytila, ale vyliezol som z nej. Veľa ľudí bežalo preč, ale potom sme sa spontánne vrátili, začali sme tú plachtu dvíhať, ľudia hľadali svojich kamarátov, vraj aj nožíkmi rozrezávali plachtu. Nevedeli sme, či pod ňou niekto je a či nie je. Chvíľu sme to dvíhali, lenže to bolo také ťažké, že som sa zase ocitol pod tým. Vyliezol som teda von, našiel som dievčinu, zhlukli sa okolo nej ľudia, vyzeralo ako mŕtva. Keď som ju zbadal, kričal som o pomoc, snažil som sa jej vybrať jazyk, a to už medzitým pribehli šikovnejší a nechal som to na nich. Vedel som, že kamarátka bola na druhej strane, na pravej strane pri pódiu, bežal som tam, po ceste som videl zlé veci, nejaký chalan tam ležal s rozbitou hlavou, krvácal na parket. Ľudia, keď bežali von, tak zhodili moju kamarátku, má zlomenú kľúčnu kosť a dve rebrá, tú sme prenášali do takého ministanu. Náš kamarát bol úplne vpredu a hovoril, že tam to padlo tak, že on spod toho iba vyšiel, že sa ho to ani nedotklo, ale neviem, tam som nebol.
Nastala tam panika?
Neviem. Ticho nastalo na pódiu. Do toho začalo silno pršať, to bolo najhoršie. Ešte môžeme byť radi, že sa to nestalo v noci, to si neviem tú pohromu ani predstaviť. Na tých zranených ľudí začalo pršať, pamätám si, že tam pomaly každé tri metre niekto ležal. Neviem, či už som si to v hlave nepretvoril z toho šoku, ale videl som tam veľa krvavých ľudí, kým som prebehol na druhú stranu.