Šéfka vašej strany Veronika Remišová po odstúpení Igora Matoviča povedala, že to bolo štátnické gesto. Rovnaké vyjadrenie mal aj Richard Sulík. Súhlasíte s tým?
Treba to vnímať tak, že to nebolo ľahké rozhodnutie. Odstúpiť a nechať priestor novej vláde bez toho, že by tu bol nejaký korupčný škandál, je istým spôsobom výnimočné a z tohto pohľadu treba oceniť gesto, ktoré Igor Matovič urobil.

Pri odstupovaní Matovič povedal, že odpúšťa tým, ktorí žiadali jeho odchod. To vyjadrenie neznelo ako sebareflexia.

Treba povedať, že k otázke výmeny na poste premiéra nedošlo z nejakého rozmaru, ale na základe objektívnych požiadaviek, ktoré boli aj zo strany Za ľudí a súviseli aj s uznesením predsedníctva. Boli to požiadavky, ktoré súviseli s tým, ako bol výkon funkcie premiéra realizovaný. Fakt je, že tu boli vážne dôvody, prečo vôbec bola takáto požiadavka vznesená. A neviem o tom, že by bola nejaká požiadavka vznesená voči mne alebo voči iným osobám. Iba osobná požiadavka vtedajšieho premiéra voči mojej osobe. Z tohto pohľadu pri požiadavke z jeho strany nijaká racionalita nebola, to tam ťažko hľadať.

Vnímate to tak, že tú sebareflexiu teda spravil?
Myslím si, že určite sa to tak dá vnímať. Treba sa na to pozrieť tak, že som členka strany Za ľudí, ministerka nominovaná stranou. Keď som komunikovala požiadavku na odchod, tak to bolo v mene celej strany.

Keď sa pozriete spätne, ako ste v čase koaličnej krízy ako strana vystupovali, máte pocit, že to bolo konzistentne, jednotne a hlavne čitateľne pre občanov?
Rozumiem, prečo sa to pýtate. Pravda je, že zo strany Za ľudí sme boli viac zdržanliví, hlavne keď porovnáte našu komunikáciu s komunikáciou strany SaS. Myslím si, že byť zdržanlivý je dôležité najmä pri takej veľkej koaličnej kríze. Môžeme sa rozprávať o jednotlivých tl...