Post ministra dopravy ste opustili pred rokom. Čomu sa venujete teraz?
Som plnohodnotný dôchodca a dávam si do poriadku staré rany. Vidíte, že mám operovaný členok. To mi zostalo z obdobia, keď som sa venoval športu. Okrem toho sa venujem môjmu koníčku - práci s drevom. Šesť mesiacov po skončení éry vládnutia som sa venoval relaxácii. Teraz sa plánujem vrátiť k developerskej činnosti, ktorú som nevedel vykonávať počas môjho pôsobenia na ministerstve.

Čo sa týka politickej aktivity, ku koncu funkčného obdobia predchádzajúcej vlády ste sa stali aj lídrom kandidátky Mostu-Híd. Plánujete návrat na politickú scénu?
Hovorí sa, že v politike nikdy nehovor nikdy. Neviem si už predstaviť, že by som išiel do nejakých vyšších funkcií. Na druhej strane, keby mal niekto záujem o odborné rady, rád pomôžem. V politike som bol presne 10 rokov. Šesť rokov na ministerstve a štyri roky v Národnej rade. Zatiaľ nerozmýšľam nad tým, čo ďalej v politike. Niektoré veci má trápia a sledujem najmä, čo sa deje v rezorte dopravy Stále som členom Mostu. Miesta v predsedníctve som sa vzdal po voľbách spolu s Bélom Bugárom, ktorý je mimochodom odo mňa mladší o dva týždne a býva tu cez ulicu. Aj on je už dôchodca.

Hovoríte, že stále sledujete sektor dopravy. Vo štvrtok mal súčasný minister dopravy Andrej Doležal hodnotenie prvého roka vo funkcii. Ako hodnotíte vášho nástupcu vy?

Ja som odovzdal úrad novému ministrovi v dobrom. Nerobil som žiadne obštrukcie. Pána ministra som informoval o stave a lehotách, na ktoré musí dohliadať. Za to mi je aj vďačný. Komunikovali sme aj potom, keď potreboval nejakú radu. Bol som ministrom len tri a pol roka. Žezlo som prevzal po ministrovi za stranu Sieť pánovi Romanovi Brecelym. Čo sa za tento čas dalo stihnúť, som stihol. Stále tvrdím, že som rozostaval republiku. Je tu veľa diaľnic, ktoré sa v tomto čase stavajú a odovzdávajú a sú pripravené na ďalšie súťaženie. Tvrdenie, že diaľnice nie sú pripravené, nie je pravdivé. Otázkou je samozrejme finančné krytie. Nestihol som odovzdať všetko, ale ani som na to netlačil. Minister si musí byť vedomý toho, že je tu na dobu určitú. Som rád , že sa odovzdala Čadca, v Prešove sa stavia severný aj južný obchvat, na strednom Slovensku R2, na západe sa dokončuje R7 a D4. Ja mám čisté svedomie. Koľko sa dalo, toľko som stihol.

Okrem toho, že ste spomenuli niekoľko úsekov, ktoré ste do výstavby dali, na jednom úseku ste výstavbu, paradoxne, zastavili. Ide o povestné Višňové. Neľutujete toto vaše rozhodnutie?
Nie. Bol som tam na kontrolnom dni asi štyri alebo päťkrát ešte predtým, ako sa prerazili tunelové rúry. Už vtedy som bol presvedčený o tom, že firmy, ktoré to stavajú, teda Salini a Dúha, tento úsek nedokončia. To potvrdilo aj jedno moje rokovanie s pánom Salinim, ktorý bol za mnou na ministerstve a žiadal odo mňa 150 miliónov navyše. Vtedy to vo mne vyvrelo. Veď oni nevyhrali súťaž ani s najnižšou cenou. Povedal som mu, že si pomýlil dverem, nie som totiž banka, nech si zoberie úver. Vtedy sa nahromadili veci, ktoré ma presvedčili, že takto to ďalej nemôže ísť.

Aké?
Neboli vyplatené subdodávky, projektanti mali problémy. Odovzdali jeden projekt, ale druhý už nie, keďže ten prvý stále nebol zaplatený. Pamätám si, že nám Skanska písala list. Oni v tom čase robili na subdodávke vetranie tunelových rúr. Odišli zo stavby, lebo im neplatili. Bolo tam 237 stavebných objektov, z ktorých sa stavalo len 18. Čerpanie pritom mali na 48 percent a odovzdávanie na 20 percent. Nehralo to. Keď sme boli na kontrolnom dni, tak som povedal, že tu všetci klamú a očakával som, že pri tomto mojom geste sa niekto postaví a začne mi oponovať. Bol tam dozor aj Národná diaľničná spoločnosť, Salini aj Dúha. Nikto nepovedal nič.

Prečo ste s rozhodnutím čakali tak dlho?
Musel som počkať, kým sa prerazí aspoň tunel. Nebolo by vhodné, aby sme s nimi rozviazali zmluvu pred tým. S veľkou slávou ho s ročným meškaním prerazili a potom som informoval premiéra, aby sa išiel aj on presvedčiť o tom, ako napredujú práce. Keď sme tam išli, v tuneli robilo dokopy 35 ľudí, zatiaľ čo tam mohlo robiť pokojne 235 ľudí. Obleteli sme helikoptérou stavbu. Videl som tam robiť jeden domiešavač, a to bolo celé. Povedali sme, že tu je koniec, ale chceli sme sa rozísť v dobrom. Keby sme jednostranne vypovedali zmluvu, tak by sa súdili a stavba by stála, kým súd nerozhodne. Z právnych analýz nám vychádzalo, že najlepšie by bolo, keby oni s odchodom súhlasili. Spolupráca medzi dvoma firmami nebola po čase taká dobrá. Videl som, že to nefunguje. Dohnali sme ich k tomu, že museli otvo...