Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.03.2021, 11:30

Postoj Slovákov k cudzincom sa zhoršuje. Influencermi sú politici

Boris Kollár
Zdroj: TASR/M. Baumann

„Predstavte si, že by sa do vášho susedstva nasťahovala moslimská rodina. Prekážalo by vám to alebo nie?“ Tak znela otázka, ktorú Inštitút pre verejné otázky položil respondentom v roku 2008 a následne o deväť rokov neskôr. Zmena, ktorá počas tohto obdobia nastala, bola drastická. Kým pred 13 rokmi mala k moslimskej menšine nesúhlasný postoj iba tretina opýtaných, pred štyrmi rokmi to už bolo 73 percent. Teda viac ako dvojnásobok.

Z najnovších dát Centra pre výskum etnicity a kultúry vyplýva, že situácia je za posledné roky ešte kritickejšia a postoje voči cudzincom sa zhoršujú. „Až 70 percent ľudí má veľmi zlý pocit, keď počuje spojenie ekonomický migrant a 75 percent ľudí má zlý pocit, keď počuje výraz moslimská rodina,“ komentuje výsledky riaditeľka inštitúcie Elena Gallová Kriglerová. 

Následok politikárčenia

Odpoveď na to, prečo k takémuto vývoju v oblasti vnímania cudzincov dochádza, nemusíme hľadať dlho. Najväčšími influencermi v tomto smere sú politici. Nasledujú ich vládne inštitúcie, no tie narozdiel od štátnych lídrov komunikujú tému skôr neutrálnym spôsobom. „Politici, a to najmä v predvolebnom období, majú vo zvyku vyjadrovať  veľmi negatívne emócie, ktoré výrazne menia postoje verejnosti voči migrantom,“ vysvetlila počas konferencie KapaCITY Diana Dobrucká, odborníčka na komunikáciu v Lige za ľudské práva.

Na následky takéhoto konania politikov dlhodobo poukazuje Inštitút pre verejné otázky. Jeho šéf, politológ Grigorij Mesežnikov, v rámci projektu Zaostrené na extrémizmus vyjadruje znepokojenie nad radikalizáciou rétoriky v otázkach, ktoré súvisia so vzťahmi spoločnosti k menšinám. Rovnakým problémom je podľa neho aj posilňovanie radikálnych, extrémistických a protisystémových politických síl. 

Zdroj: HNtelevízia

Vyhraneným postojom voči utečencom sa netají koaličná Sme rodina Borisa Kollára. „Náš postoj v otázke migrácie ostáva nemenný. V prvom rade sa potrebujeme postarať o našich obyvateľov, až potom o ostatných! Slovensko má množstvo vlastných problémov, ktoré si potrebuje vyriešiť ako prvé,“ stálo v príspevku, ktorý zverejnila politická strana na svojom facebookovom profile len pár dní pred minuloročnými parlamentnými voľbami.

Voči zneužívaniu migrácie ako témy kampane, sa dlhodobo stavajú mimovládky. Liga za ľudské práva, Slovenská katolícka charita a ďalší signatári, vlani vo februári vyzvali politikov, aby sa vyvarovali šírenia neopodstatneného strachu z migrácie a aby svoje tvrdenia podopierali faktmi. Organizácie opakovane poukazujú aj na to, že politickí predstavitelia často zamieňajú alebo nesprávne interpretujú pojmy ako utečenec, migrant, či nelegálny migrant, v dôsledku čoho dochádza k rôznym nedorozumeniam. 

Kotleba a Fico ako lídri

Zrejme najvypuklejším príkladom vyššie zmienených postupov je Ľudová strana Naše Slovensko, ktorej šéfuje Marian Kotleba. Aj v súvislosti s aktuálnou pandémiou môžu byť jeho tvrdenia, ktoré neopiera o žiadne zdroje, veľmi nebezpečné. V marci minulého roka, len pár dní po tom, čo sa strana  s takmer ôsmimi percentami dostala do parlamentu a zároveň iba niekoľko dní po potvrdení prvého prípadu vírusu na Slovensku, zverejnil jej líder video s názvom Kotleba o koronavíruse: Je to následok masovej imigrácie, je čas zatvoriť hranice! Šéf opozičnej strany v materiáli, ktorý zhliadli desiatky tisíc ľudí, tvrdí, že „sa sem v rámci otvorených hraníc Európskej únie dostali mnohí ľudia, o ktorých zdravotnom stave nič nevieme. Po Európe behajú imigranti, ktorí neprešli žiadnou kontrolou a z ktorých mnohí sem práve ten koronavírus doniesli.“ Ďalej Kotleba upozorňuje na to, že kým dávame do karantény našich vlastných občanov, necháme sem cudzincov ďalej prúdiť a necháme sa nimi ďalej a ďalej zaplavovať.

Zdroj: Reuters

Za jeho zverejnenie čelil politik už o pár dní stíhaniu. Inštitút ľudských práv na neho podal trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy a podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti za krízovej situácie. „Nielenže zneužíva krízovú situáciu, ktorá si už vyžiadala tisícky obetí po celom svete na šírenie svojej propagandy, ale šírením takýchto nezmyslov vystavuje zvýšenému riziku aj občanov Slovenska, ktorí sledujúc verejné prejavy poslanca môžu prísť k mylnému záveru, ako sa koronavírus šíri a ako sa proti nákaze chrániť,“ vysvetlil vlani riaditeľ inštitútu Peter Weisenbacher.

Názory, ktoré môžu obyvateľov zneistiť a spôsobiť, že na migráciu ako takú nadobudnú skreslený pohľad, nájdeme aj u predstaviteľov ďalšej opozičnej strany. Ako ešte v roku 2016 uviedla Miroslava Hlinčíková z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, hovoriť o utečencoch a migračnej kríze ako o hrozbe, pred ktorou treba Slovensko ochrániť, má vo zvyku Smer-SD. Predposledné parlamentné voľby, ktoré Robert Fico nakoniec aj vyhral, sa niesli v znamení silnej antipropagandy voči migrantom. Vtedajší premiér v snahe naplniť volebné heslo „Chránime Slovensko“ v tom čase pripravoval dokonca plot, ktorý mal územie krajiny chrániť pred príchodom nelegálnych migrantov. „Naši ľudia musia mať pocit, že naša hranica je dostatočne chránená, monitorovaná, že v prípade nelegálnej migrácie sme schopní aj zakročiť,“ uviedol Fico.

Práve s týmito dvoma dnes už opozičnými stranami sa tak v súčasnosti darí najlepšie stotožniť Mesežnikovu myšlienku o tom, že „niektorí politici premenili xenofóbiu na svoj akčný program.“ 

Oheň hasia samosprávy

Podľa Kriglerovej môžu zmenu k lepšiemu priniesť mestá a obce. „Dôležitá je symbolická politika, ktorú môže prinášať komunikácia na lokálnej, respektíve samosprávnej úrovni,“ zhodnotila riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry. Svoje tvrdenie podopiera skúsenosťami z Nórska či Nemecka, kde sú práve samosprávy tie, ktoré volajú po pokojnej a racionálnej komunikácii o problematike. Podľa Kriglerovej dokonca apelujú na nacionalistické národné vlády a snažia sa ich ovplyvňovať tak, aby nenarúšali sociálnu súdržnosť na lokálnej úrovni.

Inšpiráciu z vyspelejších krajín sa postupne snažia čerpať aj slovenské samosprávy. Ukazujú to aktuálne výsledky projektu KapaCITY, ktorý odštartoval v roku 2018 ako reakcia na silnejúci príchod cudzincov na Slovensko. Zapojené mimovládne organizácie a občianske združenia spolupracovali s mestami Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Trnava. Súčasťou projektu bolo napríklad organizovanie vzdelávacích aktivít zameraných na pochopenie právneho rámca pobytu či integrácie cudzincov do spoločnosti.

Keďže v Bratislave žije tretina všetkých cudzincov na Slovensku, jej primátor Matúš Vallo pozval niekoľkých z nich na obed. Zúčastnili sa ho napríklad medzinárodný právnik v oblasti ľudských práv Gregory Fabian či zakladateľka školy Venus Jahanpour, ktorá z Iránu odišla ešte ako tínedžerka. „Sedieť pri jedle znamená pre väčšinu kultúr na svete skutočné priateľstvo. Takže pre mňa to bolo silné gesto, ktoré ukázalo, že mesto víta diverzitu komunity,“ povedala Jahanpour.

Trnavské rádio zase cudzincom ponúklo vlastnú rannú šou. V historickom meste totiž žijú obyvatelia z viac než 80 krajín sveta. „Keď som prišla do rádia, všetci ku mne boli priateľskí a rozprávali po anglicky, aby mi vysvetlili, ako to bude fungovať. Bolo to veľmi pozitívne a zábavné,“ zhrnula Naomi Hužovičová, ktorá pochádza z Kanady a na Slovensku žije už 16 rokov. 

Košice vzhľadom na to, že sa považujú za multikultúrne mesto, ktoré pravidelne usporadúva rôzne akcie, zorganizovali Polievkový festival. „Mojou úlohou bolo navariť ukrajinskú kozácku polievku, keďže pochádzam z Ukrajiny. Polievka je charakteristická pre Záporožský kraj, Slováci ju však vôbec nepoznajú,“ dodala Eleonora Ďurišinová, ktorá vo východoslovenskej metropole býva sedem rokov.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.