Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.12.2020, 11:00

Kde, kedy a za koľko? Cudzinci sa u nás nevyznajú

Štát sa chce počas najbližších rokov zamerať na zdokonalenie spolunažívania Slovákov s inými národmi. Konkrétny plán však nemá.

Kde, kedy a za koľko? Cudzinci sa u nás nevyznajú

Bez problémov si nájde zamestnanie. Ovláda jazyk a má prístup ku vzdelaniu. Zdravotná starostlivosť aj sociálne služby sú pre neho dostupné bez akýchkoľvek komplikácií. Má možnosť dostať sa k dobrému bývaniu. Krajina uznáva jeho kultúru a umožňuje mu zúčastňovať sa na občianskom aj politickom živote. To je ideálny, no zatiaľ iba utopistický obraz toho, ako by mohol vyzerať život cudzinca na Slovensku.

Napríklad Ukrajinec Dmitryi nepozná systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ako sa má dostať k lekárovi? Záleží na tom, v akej poisťovni je registrovaný? Musí za starostlivosť platiť? Ak áno, v ktorých prípadoch? Tieto nejasnosti sú však iba zanedbateľným zlomkom otázok, ktoré si cudzinci na území Slovenska denne kladú.

Najdôležitejší je jazyk

Len za tento rok sa na slovenskú pobočku Medzinárodnej organizácie pre migráciu obrátilo so žiadosťou o radu zhruba 7 600 cudzincov. 

S otázkami, ktoré by mal riešiť štát. Vláda si pritom v rámci novej migračnej politiky stanovila zdokonalenie procesu integrácie. Keď sa detailne pozrieme na to, čo by mal kabinet urobiť ako prvé, odborníci majú jasnú odpoveď. „Z našich skúseností je neznalosť slovenčiny najčastejšou prekážkou integrácie,“ uvádza Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku.

Príklad toho, akým spôsobom môže neznalosť slovenčiny narobiť cudzincom ťažkosti, uvádza učiteľ Matthew, ktorý pôsobí v hlavnom meste a problémom čelí priamo na pracovisku. Predovšetkým deti z vyšších ročníkov majú podľa jeho slov často problém začleniť sa do kolektívu, keďže po príchode do krajiny nevedia po slovensky. Čo s tým? Podľa Vatráľovej je takmer nemožné, aby sa žiaci integrovali sami. 

Na ich začlenenie musí byť pripravená spoločnosť, komunita a v prípade školy trieda. „Vzdelávanie detí migrantov je osobitne náročný proces, ktorý si vyžaduje špecifickú metodiku výučby slovenčiny. Malo by ísť o inkluzívne a multikultúrne vzdelávanie, zabezpečenie asistentov a kultúrnych mediátorov na školách,“ objasňuje šéfka Úradu. Zapojiť do celého procesu sa musia podľa expertov aj učitelia, ktorí svoje študijné materiály prispôsobia aj deťom, ktoré hovoria cudzím jazykom. Pomoc by navyše mala smerovať aj z rozhodnutí ministerstva školstva.

Inšpirácia zo zahraničia

Na Slovensku sa cudzincom venujú zväčša mimovládne organizácie. A teraz sa pozrime za hranice. „Mnohé západné krajiny, medzi nimi napríklad aj Holandsko či Nemecko, si vyhodnotili, že znalosť jazyka je tak zásadný element v zachovaní spoločenskej súdržnosti, že ho štát a samosprávy poskytujú bezplatne všetkým obyvateľom s migrantským pozadím,“ vysvetľuje Michaela Pobudová, riaditeľka organizácie Mareena, ktorá vznikla s cieľom pomoci cudzincom s integráciou.

Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová zas v jednom zo svojich odborných príspevkov porovnala prístup k dorozumievaniu v cudzom jazyku na Slovensku a v Nórsku. „Poskytovanie hodín slovenského jazyka prebieha iba na úrovni školstva, aj to na nedostatočnej úrovni.  Kým v Nórsku ide o stovky hodín, na Slovensku je to 60 hodín,“ uviedla.


Zdroj: Učenie sa jazyka / Pixabay.com

Ako upozorňujú neziskové organizácie, integrácia nie je jednostranný proces. Práve naopak – prispôsobiť sa musia obe strany. V praxi to môžeme vysvetliť na probléme, s ktorým sa stretol Ibrahim z Hurghady. Ten sa nevedel dohodnúť u lekára po anglicky. Namiesto čakania, že sa  angličtina stane bežnou cudzou rečou, ktorú budú ovládať všetci lekári, by podľa Pobudovej mali byť obe strany ústretové. 

To znamená, že lekári, ktorí sa nevedia dorozumieť s cudzincom, by mali byť schopní použiť nástroje, ktoré im pomôžu pacienta vypočuť a ošetriť. „Či už informačné letáky v cudzích jazykoch, prekladateľa na telefóne alebo odporúčanie, na akého iného, jazykovo zdatnejšieho, lekára, sa má obrátiť,“ menuje alternatívy. „Rovnako by som odporúčala cudzincom, ktorí sa chystajú ísť k lekárovi, prísť s prekladateľom, ktorý je schopný v prípade potreby pomôcť,“ dodáva.

Chýbajú detaily

Snahu vlády o zdokonalenie integračného procesu môže komplikovať to, že migračná politika uvádza iba veľmi abstraktný popis, ktorý sa v praxi často míňa účinku. To, akým spôsobom sa majú cudzinci správať po príchode do krajiny, respektíve ako by sa mala spoločnosť správať k nim, nie je zadefinované. Neexistuje žiadna príručka ani zoznam povinností či odporúčaní, ktoré by mal splniť, aby sa mohli úspešne integrovať.

Štát má podľa Pobudovej rezervy v oblasti pomoci cudzincom. Nemá totiž plán a mnohokrát ani nevie odporučiť, na koho sa majú obrátiť. Kým štát nepríde s uchopiteľným systémom pomoci, radia cudzincom najmä neziskovky. Napríklad Dmitriymu z úvodu článku odporúčajú využiť všeobecné informácie o zdravotnej starostlivosti a poistení na Slovensku, ktoré spracovalo Migračné informačné centrum.  

„Čo sa však týka čakacích dôb, či s akými poisťovňami majú lekári zmluvy, konkrétne poplatky za výkony, to je potrebné overiť si u konkrétneho lekára, na webstránke konkrétnej ambulancie alebo telefonicky,“ odporúča Pobudová. Dopĺňa však, že najmä pri zdravotnej starostlivosti mimo Bratislavy bude dostupnosť komunikácie v angličtine či v inom cudzom jazyku obmedzená.

Priority Slovenska v oblasti integrácie cudzincov
– posilniť integráciu na úrovni samosprávnych krajov, miest a obcí;
– zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre deti cudzincov a výučbu slovenského jazyka ako cudzieho jazyka pre cudzincov;
– podporiť prístup k primeranému bývaniu;
– podporiť kultúrnu a spoločenskú integráciu;
– dbať na poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti pre cudzincov a monitorovať zdravotné potreby cudzincov v krajine;
– zabezpečiť systémovú úpravu integrácie zraniteľných skupín cudzincov, najmä osôb s udelenou medzinárodnou ochranou;
– zaviesť odborný predmet do štúdia sociálnej práce, ktorý by bol zameraný na možnosti využitia metód sociálnej práce a sociálnej politiky pri integrácii.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.