Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
01.10.2020, 00:00

Chceme mozgy zvonka. Bez stratégie

Zjednodušenie príchodu vysokokvalifikovaných cudzincov je súčasťou Plánu obnovy. Splnenie ambiciózneho cieľa však brzdí viacero faktorov.

Chceme mozgy zvonka. Bez stratégie
Zdroj: TASR

Eliyahu Dremencov pochádza z Moskvy, no dnes je občanom Slovenska. Vedie laboratórium, v ktorom sa ako v prvom zaviedli pokročilé metódy na výskum neuropsychiatrických liekov na Slovensku. „Prinášam biomedicínsky výskum na najvyššiu európsku a medzinárodnú úroveň, získavam granty pre naše výskumné inštitúcie, zlepšujem spoluprácu s priemyslom a školím novú generáciu biomedicínskych odborníkov,“ odpovedá Dremencov na otázku, v čom vidí svoje poslanie v našej krajine.


Z európskeho Plánu obnovy, ktorý obsahuje spolu zhruba dvesto reforiem a ktorý nám má pomôcť vyrovnať sa ostatným európskym krajinám, vyplýva, že presne takýto typ ľudí chceme prilákať na Slovensko.


Kratšie čakanie
Súčasťou dokumentu je totiž aj zavedenie takzvaného fast-track systému. Ide o proces, ktorý má zjednodušiť príchod vysokokvalifikovaných cudzincov na Slovensko. „Zrýchli sa proces zamestnávania ľudí s univerzitným vzdelaním,“ priblížilo ministerstvo financií. Má ísť v podstate o stratégiu lákania mozgov do našej krajiny.


Slovensko v najbližších desaťročiach čaká podľa Eurostatu jeden z najväčších demografických skokov – krajina výrazne zostarne. Na čoraz väčšiu skupinu dôchodcov tak bude pracovať čoraz menej ľudí. Riešením by mohol byť práve boj o talenty zo zahraničia.


Novinka by mala okrem iného zjednodušiť aj čakacie lehoty na pracovné povolenie a povolenie na pobyt. Kým dnes uchádzači o prácu na Slovensku čakajú na potrebné dokumenty aj niekoľko mesiacov, po novom by sa mala lehota skrátiť na maximálne 15 dní. Práve dlhé čakacie lehoty sú jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý cudzinci váhajú, či si našu krajinu vybrať za cieľovú.


Svoje o tom vie aj Arménka Anna Barseghyan. V Jerevane pôsobila ako novinárka v rozhlasovej legende, Rádiu Slobodná Európa. Napokon sa rozhodla presťahovať na Slovensko. V Bratislave žije už takmer rok, no pri spomienkach na prvé mesiace priznáva, že premýšľala nad tým, že našu krajinu opustí. Musela si totiž vybaviť veľké množstvo dokumentov na rôznych úradoch.


Najskôr k nej prišla cudzinecká polícia, aby overila, či naozaj býva na uvedenej adrese. Policajti jej povedali, že do mesiaca jej dajú trvalý pobyt, no nestalo sa tak. Dlhší čas sa s ňou nikto nespojil a platnosť jej víza sa blížila ku koncu. Nakoniec sa jej ozvali v posledný deň jeho platnosti. „Čakala som, že mi udelia trvalý pobyt. Oni si však iba vypýtali moju fotografiu, ďalšie dokumenty a peniaze,“ rozpráva. „Spôsobovalo to toľko problémov, že som uvažovala o návrate do Arménska,“ uviedla Barseghyan.

Málo atraktívne
Aj keď sa proces lákania mozgov zo zahraničia zrýchli, Slovensko nemusí byť pre cudzincov, ktorí si môžu vyberať spomedzi viacerých cieľových krajín, až také atraktívne. „Pozerajú sa na možnosti kariérneho postupu a osobného rozvoja, na rozvinutosť sektora, v ktorom pracujú a jeho úroveň vývoja a výskumu,“ vysvetľuje Michaela Pobudová, riaditeľka organizácie Mareena, ktorá vznikla s cieľom pomoci cudzincom s integráciou.


Za uplynulé dva roky sa síce podľa dát ústredia práce počet cudzincov na našom trhu zdvojnásobil, v pomere na počet obyvateľov však za zvyškom Európskej únie dlhodobo zaostávame.


Podľa Pobudovej je pre ľudí zvonka dôležitá aj finančná motivácia, systém uznávania vysokoškolských diplomov a v neposlednom rade možnosti zlúčenia rodiny a príležitosti pre ich životných partnerov. Práve takýto problém momentálne rieši aj Ukrajinec Andrii Pylypenko, ktorý už niekoľko mesiacov pracuje v nitrianskej automobilke Jaguar. Dnes musí vybavovať množstvo dokumentov, aby za ním mohla prísť jeho rodina. Tú od svojho príchodu na Slovensko videl asi trikrát. „Musím chodiť na súd, k notárovi, právnikovi, na políciu, k zamestnávateľovi či vlastníkovi nehnuteľnosti, kde bývam. Je to nekonečný kolobeh,“ hovorí Pylypenko.

Chýbajú zručnosti úradníkov
Fakt, ktorý bude potrebné vyriešiť pred zavedením fast-track systému, budú aj nedostatočné kompetencie na úradoch, ktoré by mali migrantom pomáhať s integráciou. Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová nedávno vydala správu o výsledkoch z výskumu na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru.

Zhrnula, že „disponujú slabou vybavenosťou komunikácie v cudzích jazykoch, nedostatočným personálnym obsadením a materiálnym vybavením a čelia nedostatkom nového elektronického objednávacieho systému“.


Podľa Pobudovej je „ťažké očakávať, že budeme schopní prilákať a potom spracovať žiadosti o prácu a pobyt ďalších, kvalifikovaných aj vysokokvalifikovaných cudzincov z tretích krajín, ak nemáme pod kontrolou základnú infraštruktúru potrebnú na ich sprocesovanie“.


S otázkami k novému systému oslovili HN aj kompetentné ministerstvá – vnútra, práce a zahraničných vecí. Každé z nich sa totiž sčasti venuje aj problematike cudzincov. Ani jedno však na otázky nereagovalo. To, že v súčasnosti je problematika rozdelená medzi viacero orgánov, spôsobuje podľa Ligy za ľudské práva zbytočný chaos. Organizácia aj z tohto dôvodu volá po zriadení jednotnej inštitúcie, ktorá by zastrešovala problematiku migrácie. Tým by sa mohlo zrejme predísť aj faktu, že štát ani s jednou organizáciou zastupujúcou cudzincov a rovnako ani so žiadnym zamestnávateľom nekomunikoval o detailoch systému fast-track. Aj z tohto dôvodu mnohí z nich netušia, o čo presne ide a akým spôsobom bude fungovať.

Tisícky ľudí
Rezort financií ráta s tým, že po zjednodušení príchodu cudzincov do krajiny sa existujúce výskumné centrá a univerzity naplnia špičkovými vedcami zo zahraničia. „Príchod výskumníkov podporí internacionalizáciu univerzít, naruší ‚imbreeding‘ slovenských univerzít a prinesie rýchly knowledge transfer na Slovensko,“ píše sa v pláne. Podobné schémy chce vláda vytvoriť aj pre ostatné oblasti s nedostatkom pracovnej sily.


Aj keď koronakríza pripravila o prácu tisíce Slovákov, stále sú odvetvia, ktorým akútne chýbajú ľudia. Napríklad len Komora sestier a pôrodných asistentiek hlási približne 15-tisícový nedostatok pracovníkov. Zo zahraničia ich prišlo iba 79.


Tisícky zamestnancov chýbajú aj v ďalších segmentoch. Napríklad v poľnohospodárstve absentujú ľudia na sezónne práce. „Pre špeciálnu rastlinnú výrobu nám chýba okolo päťtisíc cudzincov. Z tohto počtu by potrebovali ovocinári polovicu a zvyšných 2 500 je žiaducich na práce v zeleninárstve a vo vinohradníctve,“ uvádza Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.


Zväz Automobilového priemyslu zas počet chýbajúcich ľudí odhaduje na približne dvetisíc. Práve tento sektor je do veľkej miery závislý od pracovníkov z tretích krajín. „V automobilovom priemysle pochádza zo zahraničia sedem- až deväťtisíc zamestnancov, čo sú viac ako tri percentá všetkých pracovníkov v našom odvetví,“ približuje hovorca zväzu Ján Pribula.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 



Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.