Najprv sme tu mali akciu Búrka, teraz akciu Plevel, ktorá sa týkala sudcov v Žiline. Vyzerá to tak, že naša justícia je v katastrofálnom stave.
Áno, tieto kauzy poukazujú aj na to, že máme v justícií ľudí, ktorí tam nepatria. Zase treba povedať, že zatiaľ sme ešte v štádiu, kedy neskončilo trestné konanie, takže vina ešte nebola preukázaná. Ale každopádne, ide o závažné podozrenia z korupcie, z úplatkov, ktoré súvisia s rozhodovaním sudcov. Je to niečo, pri čom treba mať do budúcna osobitné nástroje, ktoré tomu pomôžu predchádzať. V týchto konkrétnych prípadoch je dôležité, aby sa to vyšetrilo, dotiahlo až do konca. A aby sme dobre rozumeli koncovke týchto trestných konaní.

​Vy ste v relácii Sobotné dialógy hovorili o nutnosti reformy justície. Skôr ako sa dostaneme k detailom, povedali ste aj to, že so sudcami preberáte možnosť odtajnenia hlasovania. Táto téma sa otvorila po rozsudku v kauze Kuciak, keď na verejnosť prenikli informácie o tom, ako sudcovia hlasovali. Tí potom tvrdili, že medializované informácie nie sú pravdivé. Nie je tajné hlasovanie nástrojom, ktorý chráni sudcov?
V prvom rade treba uviesť trošku viac informácií. Právna úprava, ktorá súvisí s pomerom hlasov pri takzvanom senátnom hlasovaní, bola prijatá už niekoľko rokov dozadu a bola prijatá celoplošne a týkala sa všetkých konaní. A stále sa týka všetkých konaní, a tak k tomu pristupovali všetci sudcovia, či išlo o obchodnú agendu, rodinnú agendu, ale aj trestnú agendu. Následne sa k tomu vyjadril Najvyšší súd, prijal k tomu úpravu, že podľa jeho názoru sa táto právna úprava netýka trestných vecí, pretože ak by sa ich to malo týkať, malo by to byť osobitne uvedené v trestnom poriadku. Nestotožňujem sa v plnosti s týmto právnym názorom. Faktom je, že sa ním riadia súdy....