Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
23.06.2020, 10:00

„Zaplatili sme štyritisíc eur a ocitli sa na pokraji deportácie.“ S čím sa stretávajú migranti prichádzajúci na Slovensko

Ako ste sa sem dostali? S akými problémami ste sa museli popasovať? Ako sa vám žije na Slovensku? Aj na tieto otázky odpovedajú cudzinci z Kazachstanu, Ukrajiny, Peru, Grécka a Ruska.

„Zaplatili sme štyritisíc eur a ocitli sa na pokraji deportácie.“ S čím sa stretávajú migranti prichádzajúci na Slovensko

Oksana, Kazachstan, 37 rokov, dôvod pobytu – zlúčenie rodiny, na Slovensku býva štyri roky:

„Prvýkrát som prišla na Slovensko kvôli práci. Musela som si vybaviť vízum na veľvyslanectve v Astane. Keď som po roku stratila zamestnanie a skončila sa platnosť môjho pobytu, musela som nanovo vybavovať papiere. Ako dôvod svojho pobytu som uviedla zlúčenie rodiny. Môj manžel mal živnosť, a bol to jediný spôsob, ako zostať v krajine. Našli sme ľudí z Ruska, ktorí bývali niekoľko rokov na Slovensku a vybavovali nám potrebné dokumenty. 

Zaplatili sme im štyritisíc eur. Vykonali svoju prácu veľmi zle a niekoľkokrát sme boli na pokraji deportácie.

Zaplatili sme im štyritisíc eur. Vykonali svoju prácu veľmi zle a niekoľkokrát sme boli na pokraji deportácie.  Jediným istým spôsobom, ako migrantom na Slovensku vybaviť dokumenty, je spolupracovať s certifikovanými odborníkmi – právnikmi. Ich služby sú omnoho lacnejšie - 1100 eur a často vykonávajú svoje povinnosti oveľa lepšie ako pochybní odborníci z Ukrajiny, Ruska alebo Kazachstanu. Úprimne povedané, keď ste v Kazachstane, je takmer nemožné nájsť dobrého slovenského špecialistu. Bez karty môžeme na Slovensku zostať tri mesiace a je to dosť času na nájdenie dobrého právnika. 

Na získanie vysnívanej karty potrebujeme množstvo dokumentov: vyplnený formulár žiadosti, kolok, platný cestovný pas, doklad potvrdzujúci účel pobytu, doklad o bezúhonnosti, doklad o ubytovaní, dôkaz o finančnom zabezpečení počas pobytu. Pre ľudí, ktorí vôbec nevedia po slovensky, je ťažké správne vyplniť formulár. Prerábajú ho aj  niekoľkokrát. Nehovoriac o všetkých ostatných dokumentoch, ktoré pre nás niekedy majú cenu zlata. Napríklad dôkaz o finančnom zabezpečení pobytu je bankový certifikát potvrdzujúci, že mám na svojom účte 2522,40 eur. 

Prvý rok na Slovensku bol pre mňa veľmi ťažký. Bola som neustále v depresii a chcela som ísť domov do Kazachstanu. Neviem ani po anglicky, tak som musela vysvetľovať všetko po rusky. Nakoniec som našla dobré kurzy, a neboli ani veľmi drahé – tristo eur za pol roka. Dvakrát týždenne som chodila na kurzy a študovala slovenčinu. Keď som začala aspoň trochu chápať kontext rozhovoru, strach zmizol.“

Bohdan, Ukrajina, 18 rokov, dôvod pobytu – štúdium, na Slovensku býva jeden rok:

„Pred vstupom na univerzitu som našiel ľudí z Užhorodu, ktorí pomáhajú zbierať všetky potrebné dokumenty. Zaplatil som im 800 eur a bol som veľmi spokojný. Urobili pre mňa prakticky všetko a v septembri som prišiel s celým balíkom dokumentov na políciu. 

V tom čase už na Slovensku fungoval elektronický systém zápisu do polície, avšak iba v teoretickej rovine. Stránka vôbec nefungovala a mala skôr estetickú než praktickú funkciu. Prišiel som na políciu o štvrtej ráno a až do siedmej som čakal v rade na ulici. Na košickej polícii je samozrejme menej ľudí ako v Bratislave, ale aj tam ich bolo dosť.“

Joshua, Peru, 27 rokov, dôvod pobytu – štúdium, na Slovensku býva desať rokov:

„Na Slovensko som prišiel kvôli výmennému študentskému programu, takže som si musel v Peru vybaviť veľa dokladov. Slovenský inštitút pre cudzincov mi dal takmer všetky dokumenty, ktoré som potreboval pre políciu. Z mojej rodnej krajiny som priniesol rodný list, známky zo školy a nič iné. Všetko bolo v angličtine. Neskôr som to musel preložiť do slovenčiny. Pokiaľ si dobre pamätám, zaplatil som 25 eur za stranu.

Najväčším problémom bola zahraničná polícia. Keď som sem pred desiatimi rokmi prišiel, nehovorili tam vôbec po anglicky. Teraz sa situácia trochu zlepšila.

Najväčším problémom bola zahraničná polícia. Keď som sem pred desiatimi rokmi prišiel, nehovorili tam vôbec po anglicky. Teraz sa situácia trochu zlepšila. Druhým najväčším problémom bol jazyk. Slovenčina a španielčina sú úplne odlišné jazyky. Štruktúra slovenského jazyka ma šokovala. Mnoho mojich priateľov z Latinskej Ameriky malo problém so slovenskou kultúrou, pretože podľa nich boli Slováci chladní a jedlo nebolo chutné. Nemal som takýto ´kultúrny šok´, ale všimol som si, že ľudia tu sú menej slušní ako v Južnej Amerike.

Veľkým plusom je, že na Slovensku som mohol začať podnikať dovozom kávy, čo by v Peru nebolo možné. Cestovanie po Európe je omnoho jednoduchšie než v Južnej Amerike, pretože Európa je menšia a lety sú lacnejšie.”

Eirini, Grécko, 29 rokov, dôvod pobytu – práca, na Slovensku býva dva roky:

„Som občiankou Európskej únie, takže som sa musela iba zaregistrovať na polícii. Potom sa nimi už nikdy nezaoberala.“

Fabricio, Taliansko, 30 rokov, dôvod pobytu – práca, na Slovensku býva deväť rokov:

„Na Slovensko som sa presťahoval, pretože som si našiel prácu prostredníctvom univerzitného zväzu (AIESEC). Musel som ísť na cudzineckú políciu, aby som získal povolenie na pobyt, čo bol v roku 2011 dosť zúfalý proces. Najhorší však bol vzťah so slovenskými majiteľmi. Vždy sa ma snažili oklamať, udržať si kauciu alebo požiadať o peniaze navyše. Cítil som trochu rasizmu.

Ale potom sa to zlepšilo – aj preto, že som sa mohol viac integrovať s miestnymi obyvateľmi.

Spočiatku to bolo dosť ťažké. Nebolo tu tak veľa cudzincov ako dnes a Slováci sa nezdali byť takí otvorení. Ale potom sa to zlepšilo – aj preto, že som sa mohol viac integrovať s miestnymi obyvateľmi.“

Sergej, Rusko, 44 rokov, dôvod pobytu – podnikanie, na Slovensku býva jeden rok:

„Na Slovensko som prišiel podnikať. Pred rokom som sa rozhodol otvoriť tu cukráreň. Teraz o nás vie asi celá ruská spoločnosť.“

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na katedre žurnalistiky FiF UK v Bratislave.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.