Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.06.2020, 10:51

Slovenské mestá bojujú so suchom vďaka zrážkovej vode a ešte na tom ušetria

Na zmenšovaní negatívnych dopadov zmeny klímy sa môžu podieľať všetky mestá a obce tým, že budú udržateľne hospodáriť so zrážkovou vodou. A navyše sa to môže finančne vyplatiť.

Slovenské mestá bojujú so suchom vďaka zrážkovej vode a ešte na tom ušetria
Zdroj: Martina Paulíková

Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada – to je len niekoľko príkladov, ako môžu mestá a obce využívať dažďovú vodu. Za jej odvádzanie, takzvané stočné, platíme všetci, bez ohľadu na to, či ju využívame alebo nie. Na Slovensku je zatiaľ využitie dažďovej vody skôr otázkou ekologického povedomia, než finančnou výhodou. 

„Ceny vody sú u nás zatiaľ regulované. To znamená, že ľudia platia za odvod vody zo spevnených plôch nejaké peniaze. Tie peniaze sú však stále veľmi primalé na to, aby začali rozmýšľať, ako túto vodu využiť inak,“ povedala Martina Paulíková, programová manažérka súťaže PRE VODU v Nadácii Ekopolis. 

No kým pri rodinných domoch a bytoch sa suma pohybuje v desiatkach eur, samosprávy a veľké spoločnosti platia za jej odvod niekoľkonásobne viac. A vtedy už začína byť využitie zrážkovej vody o čosi zaujímavejšie. Podľa Paulíkovej napríklad Zvolen platí za odvod vody zo spevnených plôch v jeho správe – chodníky, cesty, strechy – až 150-tisíc eur ročne. Peniaze, ktoré inak putujú do kanalizácie spolu s vodou, môžu domácnosti, obce či firmy využiť. 

Zdroj: Martina Paulíková

Aj napriek tomu, že väčšina Slovenska zatiaľ nemá o pitnú vodu núdzu, do budúcna sa to môže kvôli klimatickej zmene a čoraz intenzívnejším suchám zmeniť. Využívanie dažďovej vody je preto pre slovenské mestá a obce prirodzenou alternatívou. A niektoré s tým už aj začali – napríklad Levoča takýto projekt už vytvorila. 

„Vybudovanie vodozádržných opatrení mestu prispeje k zmierňovaniu negatívnych dopadov zmeny klímy v environmentálnej, sociálnej, ekonomickej aj bezpečnostnej oblasti,“ informovala o očakávaniach projektu Zuzana Beregházyová, projektová manažérka z Mestského úradu v Levoči. 

Odbremení sa potrubie a zostane viac pitnej vody

Mesto bude projekt realizovať v areáli nemocnice. O zámeroch projektu Levoča hovorí priamo v jednej zo správ k projektu. Píše sa v nej napríklad, že „časť dažďovej vody bude možné využiť aj na údržbu verejnej zelene v areáli nemocnice. Okrem zachytávania dažďovej vody do zbernej nádrže sa v priestoroch areálu nemocnice vybudujú dažďové záhony.“

Zachytávanie zrážkovej vody tak môže znížiť nielen spotrebu pitnej vody, ale dokáže odľahčiť aj potrubia a čističky odpadových vôd v mestách. 

Na Slovensku máme spoločnú kanalizáciu pre dažďovú vodu a pre takzvanú čiernu, splaškovú vodu. A pri prudších dažďoch sa stáva, že kanalizácia jednoducho nestíha – je projektovaná pre určitý počet obyvateľov a určitý objem vody. „Pri prívalových dažďoch sa stáva, že voda zahltí kanalizáciu a môže vyplaviť čističku. Vyplaví z nej baktérie, ktoré vodu čistia a tým pádom sa stáva nefunkčnou,“ vysvetľuje Paulíková z Nadácie Ekopolis. 

V mestách sa preto využívajú takzvané odľahčovacie komory. Ide o nádrže, ktoré vodu vypúšťajú priamo do rieky, avšak aj so všetkými splaškami – napríklad toaletným papierom. Oddelenie dažďovej vody tomu môže zabrániť, prípadne to aspoň obmedziť. 

„Kapacita a prietok čističiek odpadových vôd ako aj verejných kanalizácii je obmedzená, a často si musia odberatelia, respektíve producenti riešiť odvádzanie zrážkových vôd iným spôsobom,“ vysvetľuje Richard Friga, vedúci zákazníckeho útvaru z Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti.

Dažďové záhrady v školách

A aké majú mestá možnosti? Jednou je napríklad zadržiavanie vody v takzvanej dažďovej záhrade. Takéto projekty sa dajú dobre realizovať v školských areáloch – pričom môžu poslúžiť ako didaktická pomôcka napríklad k výučbe o ekológii či environmentalistike. 

Zdroj: Peter Malučký

O čo ide? Ide o znížené časti záhrady vyplnené priepustnou pôdou, drenážou a rastlinami určenými na zachytávanie zrážkovej vody, ktorá priteká zo spevnených nepriepustných plôch, ako sú strechy, chodníky, či ihriská. 

Napríklad Technická akadémia v Spišskej Novej Vsi takúto záhradu na svojom pozemku už má – vodu zachytáva priamo zo strechy telocvične. Podľa projektovej správy je táto záhrada schopná zachytiť viac ako jedenásť kubických metrov vody. Ak je vody viac, odíde bezpečnostným prepadom do kanalizácie. 

Tento projekt bol pilotný, budúci rok však na Spiši plánujú pokračovať s ďalším využitím zrážkovej vody. „Voda bude zachytávaná samotnou vegetáciou strechy, pri väčších zrážkach ju zachytíme do retenčných nádrží a spätne využijeme na udržateľnosť vegetácie na streche počas suchších období. Časť využijeme aj na udržiavanie školského parku,“ vysvetľuje ďalší plán Peter Malučký, zástupca riaditeľa akadémie.

Dažďové záhrady podľa neho pomáhajú kultivovať prostredie, dajú sa využiť pri výučbe, šetria peniaze a znižujú nároky na verejnú kanalizáciu. Nevýhodou môže byť náročná údržba systému.

Voda môže putovať do fontán či zavlažovať zeleň

Ukážkovým príkladom pre slovenské mestá sa stal už spomínaný Zvolen, ktorý využíva zrážkovú vodu aj v mestských inštitúciách. S vodozádržnými opatreniami začali pred šiestimi rokmi a dnes už túto vodu aktívne využívajú. „Okrem dažďových záhrad a jazierok ju využívame aj na splachovanie na mestskom úrade. Voda zo zvolenskej univerzity ide taktiež do podzemných nádrží a odtiaľ do fontány, v ktorej  sa dá behať či kúpať. Z iného projektu sa bude budovať zelená strecha na obchodnom dome, odkiaľ voda poputuje do blízkych mokradí,“ hovorí Paulíková. 

Zelená strecha je v súčasnosti vybudovaná už na autobusovej stanici vo Zvolene.

Spišská Nová Ves takéto vodozádržné opatrenia zatiaľ vybudované nemá. Dôvodov je hneď niekoľko. Jedným z nich je rozsiahla pamiatková zóna, v ktorej nie je možné podzemné zariadenia umiestniť. No svoje zohráva aj fakt, že v tomto prípade chýba finančná motivácia. Spišská Nová Ves figuruje v miestnej vodárenskej spoločnosti, preto má na stočnom veľké úľavy, vysvetľuje Tomáš Hamráček z tamojšieho komunálneho servisu. „Z ekonomického hľadiska to nie je pre mesto až také zaujímavé,“ dodáva Hamráček. 

Využívanie zrážkovej vody má viacero výhod. Jej zadržiavanie pozitívne ovplyvňuje miestnu mikroklímu, podporuje malý vodný cyklus a pomáha aj v boji proti suchu. Okrem environmentálnych benefitov šetrí náklady na vodné a stočné. A v neposlednom rade znižuje spotrebu pitnej vody.

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov na Katedre žurnalistiky FiF UK. Článok bol publikovaný aj na portáli Mladí reportéri pre životné prostredie.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.