Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.05.2020, 15:59

Hranice s Českom a Rakúskom by sa mohli otvoriť. Ďalšie krajiny na nás tlačia, chcú koridor

Dôležité podľa Martina Klusa budú dáta o novonakazených či vyliečených na ochorenie COVID-19.

Hranice s Českom a Rakúskom by sa mohli otvoriť. Ďalšie krajiny na nás tlačia, chcú koridor
Zdroj: TASR/Jakub Kotian

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS) si vie predstaviť, že počas leta by sa mohli otvoriť hranice s Českom a Rakúskom. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12.

Tieto krajiny podľa jeho slov javia "najväčšiu vôľu" a rovnako od otvorenosti týchto hraníc je závislých najviac občanov. Hovorí o "mini Schengene".  

"Očakávam, že s Českom budeme na konci rozhovorov o tom, ako to urobiť, počas najbližších dní, v najhoršom prípade týždňov. ​S Rakúskom, predpokladám, to bude deň po dni nasledovať. Čiže, ak by všetko išlo dobre, myslím, že už v júni prinesieme dobré správy," komentoval.

​Pri otváraní hraníc potrebuje rezort diplomacie súčinnosť aj s rezortmi vnútra a dopravy.

Vytváranie koridorov

Dôležité podľa Klusa budú dáta o novonakazených či vyliečených na ochorenie COVID-19. Riešia aj otázku otvorenia hraníc s Maďarskom. Tvrdí, že na Slovensko intenzívne tlačia krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko. Tie poukazujú na obnovenie leteckej prevádzky či vytvorenie koridorov.

Podpredseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Peter Kmec (Smer-SD) si myslí, že predpokladom na otváranie hraníc sú inteligentné riešenia.

"Nepredpokladám, že na európskej úrovni dôjde v tomto roku k úplnému otvoreniu hraníc, ale viem si to predstaviť na úrovni takých mini Schengenov, kde si môžeme testovať pohyby osôb," komentoval.

Predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) sa s nimi zhodol v tom, že pomôcť situácii môžu inteligentné riešenia, najmä inteligentná karanténa. Podľa Klusa je práve tá otázkou niekoľkých dní. Valášek s Klusom sa zhodli v tom, že na riešenie takejto situácie je potrebná legislatívna úprava zákona. Kmec si to nemyslí.

Silný ekonomický dopad koronakrízy

Klus v tejto súvislosti tiež povedal, že v rámci repatriácií zaregistrovali na rezorte viac ako 10-tisíc žiadostí. Podľa jeho slov čaká ne ešte približne 1300 Slovákov. Pri repatriáciách fungoval najmä princíp reciprocity, keďže Slovensko pomohlo viac ako 400 občanom iných krajín k návratu do ich vlasti.

Podľa Valáška postupovali obe vlády v novej situácii najlepšie ako vedeli. Tvrdí, že čím viac sa o ochorení COVID-19 vie, tým múdrejšie a citlivejšie vedia zareagovať. Diskutujúci sa zhodli, že vnímajú opatrenia okolo karantény ako nepríjemné, no boli nevyhnutné.

Mienia, že koronakríza bude mať silný ekonomický dosah, aký nebol od čias po druhej svetovej vojne. Pomôcť má práve Európska únia (EÚ), z ktorej pôjde 4,1 miliardy eur na pomoc pre Slovensko. Kmec si však myslí, že pri rozdeľovaní peňazí "sme na chvoste". Pomoc, ktorá má byť kľúčová, sa mu zdá pomalá.

Valášek doplnil, že v rámci situácie okolo nového koronavírusu je rád, že v rámci EÚ napokon zvíťazil duch solidarity.

Koronavírus a COVID - 19

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.