Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.03.2020, 12:04

Stále je veľa ľudí napojených na bödörovcov, tvrdí Grendel. Vie si predstaviť, že by sa do polície vrátil Spišiak?

  • Gábor Grendel z hnutia OĽaNO je jedným z favoritov na post ministra vnútra.
  • Ako vysvetlil v rozhovore pre HN televíziu, budúceho šéfa tohto rezortu čaká veľa práce, treba mu však rozviazať ruky.
  • A to napríklad pri voľbe šéfa Policajného zboru.

Máte záujem o post ministra vnútra? V tejto problematike sa orientujete, vo voľbách ste zároveň dostali veľmi veľa preferenčných krúžkov.

Na rozdiel iných politikov, ktorí možno veľmi jednoznačne hovoria, že majú záujem o určitú funkciu a že ak to nevyjde, tak o aké ďalšie, som veľmi ďaleko od toho, aby som hovoril o konkrétnych funkciách. Nie som tento typ politika. Samozrejme, rád som pomohol hnutiu OĽaNO k víťazstvu, a áno, máte pravdu, mal som vysoký počet preferenčných krúžkov, máte pravdu, že som sa tejto problematike venoval ako takzvaný tieňový minister počas uplynulých štyroch rokov v opozícii, ale to nič neznamená.

Bez ohľadu na to, či nakoniec budete ministrom alebo nie, venujete sa tejto problematike, a preto by som sa vás rada spýtala, aké prvé kroky bude musieť nový minister po príchode vykonať?

V prvom rade si myslím, že by bolo dobré a nevyhnutné, nech už ministrom bude ktokoľvek, rozviazať budúcemu ministrovi ruky.

Čo to znamená v praxi?

To v praxi znamená, že bývalá vláda prijala zákon, ktorým zabetónovala policajného prezidenta na prakticky neodvolateľné päťročné funkčné obdobie.

Sú tam nejaké možnosti...

Áno, dá sa odvolať tak, že dáte odôvodnený návrh, ktorý musí obsahovať nejaké konkrétne zlyhanie. A po druhé, musí s tým súhlasiť trojpätinová väčšina brannobezpečnostného výboru, čo nevyhnutne znamená dohodu koaličných a opozičných poslancov, teda bývalej demokratickej opozície a Smeru, aby som to zjednodušil. No a ja si neviem predstaviť, že by Smer s niečím takýmto súhlasil, ináč by, samozrejme, ten betónovací paragraf do toho zákona nedali. Takže si myslím, že ministrovi treba rozviazať ruky, že v prípade, ak príde do úradu a usúdi, že policajného prezidenta treba vymeniť, aby tú možnosť aj naozaj mal. Dnes ju nemá, a tým pádom nemôže ani niesť politickú zodpovednosť za výsledky Policajného zboru, a to či už pozitívne alebo negatívne.

Kde je však hranica? Všeobecne totiž opozícia zvykla kritizovať, že ľudia sa na vysokých pozíciách menia podľa svojvôle politikov a nie je potom možná nejaká kontinuita. Nebude sa nám takto meniť policajný prezident s každým ministrom?

Nemusí sa meniť s každý ministrom a pokojne sa môže stať, že ten budúci minister si povie, že ho prezident presvedčil, že výsledky sú pozitívne a že dokázal vysvetliť akékoľvek otázky, čo sa vynorili v súvislosti s jeho predchádzajúcou činnosťou, a že teda môže pokračovať. Fajn, ale dnes tú možnosť minister nemá. Ale aby sme nehovorili len o policajtoch, pod rezort vnútra spadajú aj ďalšie zložky, sú tam hasiči, ktorí boli jednak v minulosti zneužívaní na propagandistické ciele, za ktoré sa schovávali biznis nákupy a nenakupovali sa veci, ktoré hasiči reálne potrebovali. Mne za posledných niekoľko mesiacov pred voľbami napísalo množstvo hasičov, ktorí sa sťažovali na to, že nemajú výstrojné súčiastky, nemajú sa do čoho prezliecť, ak prídu zo zásahu, že nemajú vybavené žiadosti na výstrojné súčiastky ešte z roku 2013 za niekoľko miliónov eur.

Predsa by som sa však chcela vrátiť k policajnému prezidentovi a teraz konkrétne k osobe Milana Lučanského. Nemyslíte si, že keď na rezort príde nový minister za OĽaNO, tak Lučanský automaticky skončí? Už pred voľbami sa o tom diskutovalo, nejakým spôsobom sa k tomu vyjadril aj Igor Matovič.

Neviem to posúdiť, kým ten dotyčný minister nepríde a nenaštuduje si všetky skutočnosti alebo si nevyžiada vysvetlenia niektorých vecí, ktoré boli aj medializované.

Akú sú to otázky? Zrejme sa budú klásť aj verejne.

Tie, ktoré kládli médiá: či sú to majetkové pomery alebo činnosť z minulých ér, keď pán policajný prezident nebol prezidentom ale pracoval v policajnom zbore na iných pozíciách.

Keď už hovoríme o voľbe policajného prezidenta, menil sa aj spôsob jeho odvolávania. Ako by mal byť systém nastavený tak, aby bol funkčný? Aby mal minister kompetencie nad policajným prezidentom, ale zároveň, aby sa zabránilo politizácii.

Nepovažujem za politizovanie Policajného zboru, ak minister vnútra určí, kto má byť prezidentom. Sú rôzne modely. Sú krajiny Európskej únie, kde je takzvaný dvojstupňový model, čo znamená, že ministerstvo vnútra navrhne a napríklad premiér vymenuje, alebo vláda ako kolektívny orgán schváli návrh ministra vnútra. Tam je politická zodpovednosť jasne daná. Som za to, aby boli verejné vypočutia kandidátov tak, ako to bolo aj v prípade súčasného policajného prezidenta, to je v poriadku. No neviem sa stotožniť s tým, aby anonymná komisia na pôde ministerstva vnútra vyberala a vyhodnocovala v prvom kole životopisy, potom brannobezpečnostný výbor, čo je kolektívny orgán zložený z viacerých politických strán, rozhodoval o tom, ktorí kandidáti sú vhodní. A nakoniec príde minister, ktorý už nemá veľmi na výber, keďže komisia a výbor mu odporučili toho a toho. To je zbavovanie sa politickej zodpovednosti a takto by to byť nemalo.

Ako by však mal byť nastavený proces odvolávania? Aby to nebolo o tom, že minister vnútra nemá dobré obdobie s policajným prezidentom, a tak ho odvolá.

Samozrejme si myslím, že odvolanie musí mať svoje dôvody, nemôže to byť svojvoľné. Ale potom je to už aj na zvážení toho policajného funkcionára, či mu stojí za to, aby tie dôvody boli medializované alebo je lepšie v tichosti odísť.

Takisto bola diskusia o tom, aká by mala byť pozícia policajného prezidenta v rámci Policajného zboru. Či by mal zasahovať do výkonu práce svojich podriadených, napríklad do procesu vyšetrovania, alebo by to mal byť viac-menej manažér.

Najvhodnejší model bol ten, ktorý sme si napríklad odskúšali za vlády Ivety Radičovej, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic a policajným prezidentom pán Spišiak. Pán Spišiak si vybral krajských riaditeľov a nikto mu do toho nerozprával, žiadne politické nominácie tam neboli. Pán Spišiak si ako policajný prezident vybral krajských riaditeľov v jednotlivých krajoch a tí si vybrali okresných riaditeľov a takisto im nikto do toho politicky nehovoril, že nech tam dajú tú a tú osobu, lebo táto strana tam má určité záujmy, lebo tak sa to bežne robí. Tento model bol podľa mňa v poriadku a, samozrejme, treba nechať dôveru na jednotlivé zložky bez toho, aby do toho niekto zhora zasahoval. To by bolo absurdné, pretože ak si policajného prezidenta takpovediac vyberá minister vnútra, tak policajný prezident by nemal zasahovať do práce nižších zložiek, aby tam nevznikalo podozrenie, že to je na objednávku politického vedenia rezortu.

Viackrát padlo meno pána Spišiaka. Viete si predstaviť, že by sa vrátil späť do Policajného zboru?

Spomínam ho preto, lebo s ním mám určitú konkrétnu skúsenosť. Ja som v tom čase tiež pracoval na ministerstve vnútra ako riaditeľ komunikačného odboru.

Nehovorím, že teraz niečo naznačujete, iba sa pýtam, či si to viete predstaviť.

Toto by nebolo z mojej strany, aj v súvislosti s tým, že neviem, kto bude ministrom vnútra, veľmi korektné, aby som tu dával nejaké personálne tipy.

Ale obdobie, keď bol prezidentom on, hodnotíte pozitívne.

Jednoznačne to bolo obdobie, keď sa naozaj diali také veci, ktoré sa predtým nediali. Napríklad, že bol obvinený z korupcie a neskôr aj právoplatne odsúdený poradca predsedníčky vlády. To si myslím, že by sa za vlád Roberta Fica nemohlo stať, a nie preto, že by ľudia z blízkeho okolia predsedu vlády nemali podobné chúťky.

NAKA zobrala niekoľko známych mien zo sudcovského prostredia, tou najznámejšou je bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Vychádzali na základe nejakých svedeckých výpovedí aj informácií z Threemy. Prekvapilo vás to?

Podrobné informácie zatiaľ nemáme, ale v tejto súvislosti by som chcel verejnosti pripomenúť dve veci. Po prvé, že pani Jankovská sa uchádzala o post sudkyne Ústavného súdu. Predstavme si, že by dnes nebola na nitrianskej NAKE, ale sedela by na Ústavnom súde a mala by rozhodovať o tom, či sudcovia môžu byť väzobne súdení alebo nie. Po druhé, spomeňme si na to, s akou až láskou jej ďakoval predseda Smeru pán Fico za dobre odvedenú prácu na rezorte spravodlivosti.

Je podľa vás možné, že by predstavitelia minulej vlády, možno aj minister spravodlivosti, nevedeli o tom, že Monika Jankovská má také väzby, ako sa ukazuje, že mala?

Toto by bola z mojej strany čistá špekulácia, a to by som nechcel.

Dôležitou témou je aj podozrenie z prepojenia nitrianskej skupiny bödörovcov na Policajný zbor ešte pod vedením Tibora Gašpara. Bude sa musieť nový minister vnútra zaoberať aj touto otázkou? Či je Policajný zbor napojený na túto skupinu a či jej išli informácie priamo z polície? Bude to jedna z priorít?

Podľa mojich informácií ešte stále je nielen v polícii, ale aj v iných zložkách justície dosť veľa ľudí napojených na túto nitriansku skupinu a určite je to jedna z vecí, s ktorými sa bude musieť nová garnitúra vyrovnať.

Keď sa ešte vrátime k policajtom ako takým, spomínali ste, že hasiči nemajú potrebné technické vybavenie, no takisto tu bola otázka, akým spôsobom možno zatraktívniť policajné povolanie pre samotných policajtov. Ako postupovať v tejto oblasti tak, aby tam chceli ísť čestní ľudia?

V prvom rade treba vždy uistiť všetkých príslušníkov týchto zborov, a my sme to aj urobili, že nová vláda nesiahne na ich sociálne istoty. Áno, môžeme hovoriť o zatraktívnení tohto povolania, ale myslím si, že to nie je len o finančnej stránke. Ak chce byť niekto príslušníkom napríklad Policajného zboru, mal by to už od začiatku myslieť dobre a ak sa v priebehu svojej kariéry dostane do rôznych pokušení, a tým pokušeniam podľahne, tak, bohužiaľ, bude sa musieť so zborom rozlúčiť.

Spomínali sme justíciu, spomínali sme zbory, no koho sme nespomínali, je prokuratúra. Kde sú najväčšie problémy? Ktorý minister bude mať najviac práce s tým, aby si to pod sebou upratal?

Asi by som to nekategorizoval, či sú niekde problémy väčšie alebo menšie, ten problém je komplexný a spočíva naozaj v tom, že časť podsvetia, aj keď tu pod týmto pojmom naozaj nemyslím hrubokrkých vyhadzovačov z diskoték, ale časť podsvetia si naozaj rozdelilo justičné orgány a dnes majú svoje opičky. Je veľmi dobré vidieť, že zatýkajú sudcov, ale mnoho týchto opičiek, ako ich sám nazýval Marian Kočner, a on nie je jediný, kto mal svoje opičky, mnoho z nich je ešte stále v systéme a treba ich odtiaľ dostať, a to je výzva pre novú vládu. Aby boli prijaté také zákony, ideálne ústavné, čo nastavia kritériá na sudcovské a prokurátorské povolanie, ktoré ak niekto nesplní, tak jednoducho musí ísť z kola von. Je dôležité, aby tie zákony boli ústavné, lebo ak o štyri roky táto vláda odíde a príde nejaká nová, aby nemohla jednoduchou väčšinou tieto podmienky zrušiť.

V minulosti sa hnutiu OĽaNO vyčítalo vyjadrovanie v niektorých oblastiach. Vyjadrenia v zmysle, že keď prídeme my, tak naozaj začneme, tak skončia vo väzení tí a tí. Občas to bolo s rozpakmi prijímané, keďže aj napriek všetkému, stále by tu mal byť určitý proces vyšetrovania, potom musí byť súd, no a mali by sme rešpektovať, že niektoré veci sa niekedy proste nedokážu. Nebude to teda nejaká bezbrehá honba, kde niekto bude musieť ísť sedieť, aby sa ukázalo, že ide sedieť, alebo naozaj budú splnené všetky kroky, ktoré majú byť splnené?

Orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé od politickej moci, respektíve mali by byť nezávislé, no doteraz proste neboli. Doteraz v mnohých veciach rozhodovali práve takéto opičky, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou brali úplatky za to, že rozhodovali v prospech konkrétnych, závadových osôb. Som presvedčený o tom, že keď sa tieto časy skončia, keď polícia bude mať naozaj rozviazané ruky, keď v lete zvolíme dobrého generálneho prokurátora, keď na budúci rok sa skončí funkčné obdobie pánovi Kováčikovi a zvolíme dobrého špeciálneho prokurátora, tak to tu bude naozaj fungovať.

Ale ste pripravený aj na to, že niektorí ľudia, ktorí na prvý pohľad môžu vyzerať ako závadové osoby alebo problematické postavy, možno neskončia za mrežami, lebo tam nebude dostatok dôkazov a nebude ich za čo odsúdiť?

Ak budú vystavení naozaj spravodlivému procesu od počiatku policajného vyšetrovania, prípadne od podania obžaloby až po rozhodnutie súdu a bude to naozaj také, že nebude dostatok dôkazov na odsúdenie, tak s pokojným svedomím poviem, že sme nastavili systém, keď sú orgány činné v trestnom konaní naozaj nezávislé a tie nezávisle posúdili, že v tomto konkrétnom prípade to možno na väzenie nie je a v iných prípadoch je, a budem spokojný.

Takže budete spokojný s tým, čo potom príde.

Ak budem mať istotu, že systém je dobre nastavený, že sme opičky vytesnili von a rozhodujú naozaj nezávisle tí sudcovia, tak samozrejme.

Kto je Gábor Grendel

Narodil sa v roku 1980 a vyštudoval žurnalistiku. Po škole pôsobil vo viacerých slovenských médiách, medzi nimi aj TA3 či Markíza. V roku 2010 sa stal hovorcom ministra vnútra, ktorým bol vtedy Daniel Lipšic. V roku 2016 kandidoval v parlamentných voľbách na kandidátke OĽaNO, za stranu NOVA, do parlamentu sa aj dostal a pôsobil ako tieňový minister vnútra.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.