Záujem deviatakov o budúce štúdium na stredných odborných školách je nízky.Pavol Funtál
StoryEditor

Stredné školy sa bijú o žiakov. Tí sa dostanú aj na tie, na ktoré nemajú

16.02.2020, 17:30
Deviataci sa hlásia aj na stredné školy, ktoré nezodpovedajú ich schopnostiam či záujmom. Tie v snahe naplniť kapacity zľavujú kritériá.

Kľúčová otázka, kam na strednú školu, má pre dnešných deviatakov v porovnaní s rovesníkmi zo začiatku milénia iný rozmer. Počet stredoškolákov totiž vplyvom demografickej krivky klesol, podľa projektu To dá rozum takmer o 40 percent. Na druhej strane zoznam stredných škôl tento trend nekopíruje a miest, ktoré ponúkajú, je až o štvrtinu viac ako deviatakov.

Výsledok? Najmä gymnáziám ktorých počet vzrástol, sa snažia naplniť kapacity aj tým, že prijímajú slabších. Tým klesá motivácia detí na sebe viac pracovať. Mechanizmus výberu je pritom podľa analytikov dôležitý, keďže škola pripravuje mládež na ďalšie vzdelávanie a trh práce. A práve vek deviatakov sa považuje za fázu kľúčovej voľby a pomyselný prvý gombík na košeli.

Veľa miest, málo žiakov
Faktom je, že vplyvom chýbajúcej racionalizácie siete stredných škôl sa v niektorých krajoch dokáže umiestniť na gymnáziách až tretina deviatakov, v Bratislavskom dokonca polovica. To zákonite znamená nábor namiesto výberu a zníženie latky. Do gymnaziálnych tried tak zasadnú aj študenti, ktorí by sa tam za normálnych okolností nedostali. Na to následne doplácajú odborné školy, ktoré podľa To dá rozum berú všetkých prihlásených bez rozdielu.

„Dnes sa dostanú na gymnáziá aj žiaci s trojkami. Bez väčších problémov ich príjmu napríklad aj na odbornú školu elektrotechnickú, čo bolo v minulosti takmer nemožné,“ hovorí výchovná poradkyňa Jana Ušiaková zo Základnej školy Bieloruská v Bratislave. Jej tvrdenie dopĺňa riaditeľka bratislavského Gymnázia Ivana Horvátha Eva Stanková tým, že počty žiakov bez problémov napĺňajú, no prijímajú aj žiakov bez dostatočných vedomostí.

Čo s tým? Jednotlivé samosprávne kraje majú ako zriaďovatelia štátnych stredných škôl neraz problém slabo obsadenú inštitúciu zrušiť. Treba na to súhlas ministerstva a aj keď ho majú, sú potrebné ešte tri pätiny hlasov krajských poslancov. Župani preto ešte v roku 2018 volali po zjemnení legislatívy tak, aby stačila obyčajná väčšina. K novelizácii ale stále nedošlo. Podľa INEKO ak jej aj rušenie školy na stole, krajom chýba dobrá argumentácia a dáta a v spore potom vyhrávajú dotknutí riaditelia, učitelia, žiaci a rodičia.

Čo vplýva na výber
V súvislosti so samotným výberom školy analytik Róbert Chovanculiak z INESS upozorňuje, že rodičia a deti majú pocit, že kvalitu dostanú skôr na gymnáziách. "Ak majú politici záujem, aby viac detí študovalo v odborných školách, mali by sa zamerať na zlepšenie ich kvality,“ hovorí. Poukazuje tu na neúspešné zavádzanie duálneho vzdelávania, ktoré aj po troch rokoch fungovania zďaleka nedosahuje očakávané výsledky. Pritom práve vďaka „duálu“ majú žiaci možnosť získať popri škole skúsenosti priamo na pracovisku a zamestnať sa hneď po škole.

Problémom pri výbere správnej strednej školy je podľa analýzy To dá rozum aj nedostatočné kariérne poradenstvo. Až 71 percent riaditeľov sa v prieskume vyjadrilo, že túto úlohu plnia na základných školách výchovní poradcovia. Tí sa však sťažujú, že na to majú málo času a intenzívnejší kontakt so žiakmi im komplikuje aj administratíva. „Kariérne poradenstvo sa v realite nezriedka zužuje na výpomoc pri vypĺňaní a podávaní prihlášok, zadávanie údajov do informačných systémov a na návštevy otvorených dverí či búrz stredných škôl,“ tvrdí Katarína Vančíková z To dá rozum. Až 60 percent žiakov stredných škôl totiž uviedlo, že s výberom školy im nikto nepomohol.


Anketa: Dostanú sa vaši žiaci aj na stredné školy, ktoré nezodpovedajú ich vedomostiam?

Jana Hanusová, ZŠ Mierová, Bratislava
„V Bratislave je vzhľadom na relatívne vysoký počet gymnázií bežným javom, že na ne odchádzajú žiaci, ktorí o vzdelávanie na základnej škole neprejavovali veľký záujem a nedosahovali také študijné výsledky, ako sa od budúceho gymnazistu očakávalo.“

Viera Šuleková, riaditeľka Základnej školy Gessayova v Bratislave
„Na maturitné odbory sa dostávajú aj žiaci so slabými výsledkami, už teraz nám niektorí žiaci avizujú, že výsledky Testovania 9 ich vôbec nezaujímajú. Záujem o vedomosti z roka na rok v tejto vekovej kategórii klesá.“

Gabriel Kalna, riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave
„V Bratislavskom kraji je špeciálna situácia, všetci žiaci sa dostanú na všetky školy, na ktoré sa prihlásia a nemusia sa ani veľmi snažiť, keďže je tu veľa stredných škôl, a teda aj veľa voľných miest.“

Hana Závodná, riaditeľka Základnej školy na Dudovej ulici v Bratislave
„Žiakom sa venujeme už dva roky pred výberom strednej školy a naši žiaci sú zvyčajne prijatí na školu, ktorú si vyberú. Naša výchovná poradkyňa so žiakmi i s rodičmi intenzívne spolupracuje a komunikuje.“

01 - Modified: 2024-04-16 22:00:00 - Feat.: - Title: Priekupníkom bol Baťa, v jeho šľapajach idú mnohí. Ako naše veľké firmy lovia študentov? 02 - Modified: 2024-04-15 22:00:00 - Feat.: - Title: Na školách chýbajú kľúčoví odborníci. Druckerov rezort chce problém uhasiť stovkami miliónov 03 - Modified: 2024-04-10 04:53:15 - Feat.: - Title: Pribúda čoraz viac domškolákov, učia sa hravou formou. Inšpekcia zdvíha varovný prst 04 - Modified: 2024-04-05 14:23:29 - Feat.: - Title: Tehotné študentky a mamičky vysokoškoláčky sa dočkali pomoci. Po novom dostanú štyri benefity 05 - Modified: 2024-04-09 13:32:38 - Feat.: - Title: Materské školy chýbajú, no obce nejavia záujem o peniaze. Petržalka ide príkladom
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
17. apríl 2024 03:03