V praxi sa v tomto smere vyskytli právne nedostatky, ktoré bude ministerstvo spravodlivosti riešiť pripravovanými novelami trestných kódexov.

Reakcia exministra spravodlivosti Daniela Lipšica na uvedený zámer rezortu je podľa súčasného šéfa ministerstva Štefana Harabina zavádzaním verejnosti a zakrývaním pravdy, že aj ťažkí páchatelia môžu vyviaznuť s nízkymi trestami. "Práve poslanec Lipšic predkladal v roku 2005 do parlamentu nový Trestný poriadok a je zarážajúce, že ako vtedajší minister nepozná jeho súčasný obsah," zdôraznil.

V súčasnosti totiž nie je možné podať dovolanie proti dohodnutému výroku o treste, a teda proti výške trestu. Dovolanie možno podať iba v prípade zásadného porušenia práv na obhajobu alebo v prípade porušenia ustanovení trestných kódexov týkajúcich sa väzby a podmienečného prepustenia. "Nie však v prípade neprimerane nízkych trestov, čo je zásadný rozdiel, ktorý si poslanec Lipšic nedokázal uvedomiť," pripomenul Harabin.

Ministerstvo zároveň poukázalo na to, že nie je pravdou, že by Harabin v prípade porušenia zákona nepodával dovolania. Naposledy išlo o prípad policajta obžalovaného v prípade závažnej dopravnej nehody, ktorého súd napriek dôkazom o vine oslobodil. Okrem toho rezort spravodlivosti vykonáva účinnejší dozor nad znalcami, notármi a exekútormi. Bolo podaných viacero disciplinárnych návrhov s prísnymi trestami.

Lipšic v piatok vyhlásil, že nesúhlasí s Harabinovým tvrdením, že generálny prokurátor ani minister spravodlivosti nemôže podať dovolanie proti rozsudku, ktorým je schválená medzi prokurátorom a obvineným dohoda o vine a treste. Lipšic sa odvolával na príslušnú legislatívu, v ktorej je podľa neho možnosť podať dovolanie zverená priamo ministrovi spravodlivosti.