Rímska ríša prešla počas svojho trvania mnohými fázami. Vo svojich začiatkoch bol Rím kráľovstvom, ktoré neskôr nahradila Rímska republika. Po prevzatí moci Cézarom a jeho nástupcom Augustom sa štátne zriadenie zmenilo na cisárstvo, známe ako principát. V roku 284, po zavraždení cisára Numeriána, sa vlády ujal cisár Dioklecián. Týmto rokom sa datuje začiatok poslednej fázy Rímskej ríše – absolútne cisárstvo – známe aj ako dominát. Prvá kodifikácia rímskeho práva nastala počas obdobia spomínanej republiky, keď právnici spísali obyčajové právo do kódexu, ktorý vošiel do dejín ako Zákon dvanástich tabúľ. Dôležitú legislatívnu právomoc v republike mal senát. Po páde republiky však jeho moc postupne slabla a čoraz viac moci na seba preberali cisári.

Obdobie kráľovstva
O fungovaní starovekého Ríma v období kráľovstva sa zachovalo minimum informácií. Najdôležitejším zdrojom práva v Rímskom kráľovstve boli obyčaje a rozhodnutia kráľov. Na čele štátu stál kráľ – rex, ktorého moc dopĺňal senát a zhromaždenia kúrií a centúrií. Kráľ vykonával aj funkciu najvyššieho kňaza a držal v rukách súdnu moc. Rex sa od bežných senátorov a plebejcov odlišoval aj oficiálnymi znakmi svojho postavenia. Mal purpurom lemovaný plášť, berlu s orlom – so symbolom Rímskeho impéria, slonovinové kreslo a vždy ho sprevádzali dvanásti sluhovia. Tí držali v rukách prúty so zastrčenými s...