Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.01.2020, 16:08 Aktualizované dňa 21.01.2020 o 16:51

Prezidentka uspela v parlamente. Poslancom sa nepodarilo prelomiť jej veto

Novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú predložilo do parlamentu ministerstvo pôdohospodárstva, poslanci opätovne neschválili.

Prezidentka uspela v parlamente. Poslancom sa nepodarilo prelomiť jej veto
Zdroj: TASR/Pavol Zachar

Parlament neprelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri novele zákona o pozemkových úpravách, ktorá mala prispieť k odstráneniu rozdrobenosti vlastníctva pozemkov. Novela tak nebola opätovne schválená. Na rokovanie parlamentu ju predložilo ministerstvo pôdohospodárstva.

Za prijatie novely bolo 71 poslancov zo 131 prítomných, proti bolo 59 a nezdržal sa nikto. Na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina poslancov.

Prezidentka chce serióznu debatu

Prezidentka vetovala novelu vlani 20. decembra s tým, že by mala byť prijatá nanovo, s väčším odstupom a so serióznou odbornou debatou. Bola tiež presvedčená, že by na ňu doplácali predovšetkým malí a strední farmári, tiež mala pochybnosti v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva.

Ak má byť novela zákona o pozemkových úpravách prijatá nanovo, tak v novom znení, s väčším odstupom a so serióznou odbornou debatou.

"Sú tam opodstatnené výhrady a pochybnosti o súlade zákona s Ústavou SR. Doplácali by naň predovšetkým malí a strední farmári," upozornila hlava štátu a spresnila, že má pochybnosti najmä v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva.

"Aj keď si prezidentka uvedomuje potrebu vykonania pozemkových úprav a nastolenia poriadku v rozdrobenom vlastníctve poľnohospodárskych pozemkov, je presvedčená, že takáto významná úprava, ktorá sa robí len raz za mnoho desaťročí, má byť riadne pripravená a musí rešpektovať všetky ústavné princípy," uviedol v decembri prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Ministerstvo chcelo proces zjednodušiť

Problémy by sa podľa hlavy štátu negatívne dotkli hlavne malých a stredných poľnohospodárov, ktorí pôdu priamo obhospodarujú.

Ministerstvo novelu predložilo najmä preto, že v aplikačnej praxi pomerne často nastávajú prípady, keď nie je možné ani po využití všetkých dostupných možností zistiť právneho nástupcu vlastníka pozemku, ktorý zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

V takýchto prípadoch potom nastáva situácia, kedy sa konanie zbytočne predlžuje, dokonca aj o niekoľko rokov.

Predmetná legislatívno-technická úprava mala zaviesť v danom prípade ešte predtým, ako bude známy okruh dedičov, možnosť okresnému úradu ustanoviť takému vlastníkovi pozemku opatrovníka výlučne na účely konania o pozemkových úpravách.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.