Parlament odsúhlasil skrátené legislatívne konanie k novele zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Ministerstvo financií SR skrátený režim odôvodnilo rizikom značných hospodárskych škôd pre Slovensko.
Osobitný odvod budú banky na Slovensku platiť aj naďalej a od budúceho roka sa jeho výška zdvojnásobí. V súčasnosti platia banky odvod vo výške 0,2 percenta z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe, znížených o niektoré položky.
Tento osobitný odvod však mal prestať platiť od budúceho roka. Po novom má fungovať aj naďalej a od budúceho roka sa má zvýšiť na 0,4 percenta. V roku 2020 by tak banky mali zaplatiť do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.
Kritika z opozície
Skrátený režim kritizovali viacerí opoziční poslanci. Eduard Heger z OĽaNO je presvedčený, že práve prijatím tohto zákona hrozia Slovensku hospodárske škody. "Samotný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír hovorí, že zavedením tejto legislatívy sa ohrozí finančná stabilita," upozornil Heger.
Poslanec SaS Marián Viskupič upozornil na odporúčania Európskej centrálnej banky (ECB), že by mali byť zhodnotené dosahy tohto opatrenia. Podľa neho by mala vláda brať na vedomie výhrady ECB.
Nezaradená poslankyňa Jana Kiššová tiež kritizovala skrátený režim. "Nie som fanúšikom skrátených konaní, lebo sa v pléne často zneužívajú a koná sa tak vtedy, keď si vláda nestihne splniť nejakú úlohu, alebo sa chce vyhnúť diskusii, kritike, tomu, že je legislatívne konanie sprevádzané množstvom pripomienok odbornej verejnosti. A toto je ten prípad," podotkla Kiššová.
Nezaradený poslanec Jozef Mihál je presvedčený, že vláda by mala konať v iných prípadoch, kde vznikajú hospodárske škody. "Cieľom tohto skráteného režimu je pofidérne získať príjmy do štátneho rozpočtu," myslí si Mihál.
Kamenický chce doručiť rozpočet
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) poznamenal, že sa dostal do situácie, kedy musel hľadať zdroje a chce doručiť rozpočet, ktorý bude spĺňať pravidlá zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý ukladá, že maximálna hranica deficitu je 0,49 percenta HDP.
Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív.
Čistý zisk slovenského bankového sektora po zdanení bol v roku 2018 takmer 640 miliónov eur, za prvý polrok tohto roka dosiahol 346 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o dve percentá.
Ziskovosť bánk
Ziskovosť bankového sektora meraná priemernou hodnotou rentability vlastného kapitálu bánk je v krajinách Európskej únie 6,5 percenta, zatiaľ čo na Slovensku je to podľa rezortu viac ako 11 percent. Ministerstvo bude o novele zákona, tak ako je zvykom pri podobných zákonoch, informovať aj Európsku centrálnu banku (ECB).
Na riziká zvýšenia bankového odvodu upozornila Národná banka Slovenska (NBS), podľa ktorej zasiahne ziskovosť celého bankového sektora.
NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 percent zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel. V prípade poklesu zisku v krízových rokoch môže odvod tvoriť podstatnú časť zisku.
Proti návrhu sa od začiatku stavia Slovenská banková asociácia (SBA), ktorá upozorňuje na ohrozenie stability bankového sektora. Hoci podľa asociácie patrí sektor medzi najstabilnejšie v EÚ, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku.