Sledujte nás na Instagrame
@hospodarske_novinyBežní občania sa ľahko mohli stať vlastníkmi štátneho majetku. Kým niektorí zbohatli, iným zostali bezcenné podiely. Od prvej vlny kupónovej privatizácie uplynulo 28 rokov.
Vidina vlastniť časť štátneho mnohomiliardového majetku a na jeho zhodnocovaní aspoň niečo zarobiť. Aj to motivovalo milióny ľudí pred 28 rokmi otvárať peňaženky, aby si za tisíc korún československých kúpili svoju prvú kupónovú knižku. Niektorí zbohatli, iným zostali bezcenné podiely. A mnohí ich majú dodnes.
Ešte v roku 2017 bolo vedených približne 50-tisíc účtov vlastníkov cenných papierov z prvej vlny, ktoré však už nemajú žiadnu hodnotu. Za vedenie účtov sa pritom platí. Títo ľudia nevyužili možnosť, keď sa ich mohli zadarmo zbaviť v prospech štátu. Dnes je to možné len za poplatok. Mnohí ich ignorujú a nechceným pozostatkom „kupónky“ sú tak aj exekúcie.
Účty a poplatky
„Vymáhanie dlhov v súvislosti s kupónovou privatizáciou patrí medzi peňažné pohľadávky. Ich delenie podľa dôvodu však nikdy neexistovalo a nedá sa vyfiltrovať. Ak sa vôbec takéto pohľadávky ešte vymáhajú, môže to byť mizivé promile,“ povedala pre HN hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
