Sledujte nás na Instagrame
@hospodarske_novinyZa posledné tri dekády sa v Bratislave postavili milióny štvorcových metrov bytov a kancelárií. Napriek stavebnému ošiaľu sa naša metropola stala unikátom, nie však v pozitívnom svetle.
Ako jediné európske hlavné mesto nemá svoje národné kultúrne ani kongresové centrum. Dokonca ani mestskú kultúrnu halu. Poradenská spoločnosť Ernst & Young vypracovala pre neziskovú organizáciu Globsec dosahovú štúdiu týkajúcu sa potenciálu kongresového turizmu, z ktorej vyplýva, že krásavica na Dunaji sa momentálne nachádza na 177. mieste v európskom kongresovom turizme, pričom susedné metropoly ako Viedeň, Budapešť, Praha či Varšava sú v prvej dvadsiatke.
„Už dlhodobo upozorňujeme, že v Bratislave chýbajú kongresové kapacity. A nie je to len náš problém, cítili sme to už počas predsedníctiev Slovenska v Európskej únii či OBSE. Bratislava prichádza o obrovský potenciál,“ hovorí Róbert Vass, prezident Globsecu, ktorý je organizátorom najväčšej pravidelnej medzinárodnej konferencie v strednej Európe.
Takmer sto miliónov v lufte
Štúdia tiež ukazuje, že aj pri šesťpercentnej obsadenosti by kongresový turizmus s halou s kapacitou približne tritisíc miest na sedenie priniesol do ekonomiky Slovenska okolo 85 miliónov eur ročne a vygeneroval pre štát príjem na daniach vo výške deväť až 12 miliónov eur ročne.
Zároveň by kongresové centrum malo dosah na vytvorenie tisíca nových pracovných miest. Najviac kongresov v Bratislave dnes súvisí s technologickými odbormi, hlavne s automobilovým priemyslom a medicínou. Pre organizátorov kongresov je Bratislava zaujímavá najmä z hľadiska ceny a blízkosti susedných metropol.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
