Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.10.2019, 00:00

Medzi učiteľmi sa šíri fáma. Platy im porastú neskôr, tvrdí Lubyová

Mzdy učiteľov rástli, napriek tomu ich Európska komisia považuje za stále nízke. Ministerka školstva Martina Lubyová upozorňuje, že zvyšovať sa opäť bude.

Začnime s monitoringom vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý vydala Európska komisia. Hovorí, že je síce super, že sa platy učiteľov zvyšujú, ale zároveň sú stále nízke. Aj pre HN viacerí učitelia povedali, že keď sa im zvýšil plat, tak je to len o niekoľko eur. Stačí to?
V prvom rade treba povedať, že vznikla fáma medzi pedagógmi, že sa im mal plat zvyšovať o 10 percent od 1. septembra, pričom ten plat sa o 10 percent zvyšuje od 1. januára. Aj od 1. januára 2019 sa zvyšoval o 10 percent. To znamená, že ľudia, ktorí možno zo zvyku alebo z neinformovanosti očakávali, že ten plat sa im výrazne zvýši už od 1. septembra, boli sklamaní, pretože im vzrástol napríklad iba o sedem eur a pýtajú sa, kde je nárast. Ale to je naozaj dôsledok nepochopenia časovania zmeny.

Takže ich to ešte len čaká?
Áno, čaká. Možno ešte ten zmätok vznikol v súvislosti s tým, že od 1. septembra sa naozaj zvyšovali platy takmer o 10 percent, ale pre začínajúcich pedagógov.

Vy výrazne zvyšujete platy začínajúcich učiteľov, v niektorých regiónoch to môže byť motivačné. V Bratislave je však problém. Rozmýšľa ministerstvo, že by nejako inak motivovalo začínajúcich pedagógov práve v hlavnom meste?


V prvom rade treba povedať, že akékoľvek zvyšovanie platov v školstve a rezorte má miliardové dosahy, pretože máme rádovo státisíce ľudí. Napríklad valorizácie, ktoré teraz idú, majú zhruba štvrťmiliardový dosah ročne a je naozaj veľmi ťažké vyštrngať si to s ostatnými rezortmi a dostávať tieto zvýšenia.

Ale v Bratislave máme problém s tým, že školy nevedia nájsť učiteľov.
Už keď učitelia sú víťazmi zvyšovania miezd v rámci tripartity a všetkých našich odvetví verejnej správy, tak by som pokladala možno za seriózne povedať, že dobre, fajn, niečo sa podarilo. A nie zase sa sústrediť na jedno miesto a robiť z toho globálny problém. Samozrejme, v Bratislave sú ceny celkom inak nastavené než vo zvyšku republiky, čiže tu ešte môže byť problém, ale myslím si, že už nie je taký výrazný. Zároveň, všetko na západ od Bratislavy už naozaj pociťuje prílev ľudí do školstva, pretože platy začínajú byť motivačné aj pre mladých.

Máte to podložené aj štatistikami, prípadne dátami?
Samozrejme, máme aj čísla. Môžem povedať len pár celkových čísel, ktoré máme k prvému kvartálu prvého roku 2019, lebo platy sa monitorujú kvartálne.

Skôr som sa pýtala na prílev ľudí do školstva. Či viete povedať, v ktorých regiónoch sa to už deje?
Máme o tom informácie, keď chodíme do regiónov. Ako vláda chodievame každé dva až tri týždne na výjazdové zasadnutia a rozprávame sa s ľuďmi na školách. Ľudia utekali zo školstva možno do iných oblastí verejnej správy, lebo v školstve boli platy veľmi nízke, a teraz je ten trend opačný. Chcú sa tam dostať naspäť a mnohí sú dokonca frustrovaní, že sa tam nevedia vrátiť.

Motivovať mladých ľudí vieme aj tak, že im zabezpečíme bývanie. Nad takým niečím sa uvažuje?
My sme teraz zvyšovali platy nastupujúcich pedagógov o takmer 10 percent, takže to je, myslím, výrazný krok k tomu, aby boli motivovanejší a aby už na začiatku svojej kariéry mali lepší plat. Od 1.1. sa im zvýši o ďalších 10 percent. Zároveň sme aj otvorili brány školstva pre mladých tým, že sme zaviedli limit 65 rokov na túto profesiu. Po tomto veku je možné obnovovať zmluvy, ale nie je na to nárok. Ak je naozaj pretlak mladých záujemcov a ľudí zvonku, tak majú šancu dostať sa na tie miesta.

Slovenská komora učiteľov má pocit, že to zvyšovanie platov nie je dostatočné a že len kopíruje rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Tvrdia tiež, že za celý čas, čo ste ministerkou, ste s nimi nerokovali. Je to pravda?
Ani jedno slovo nie je pravda. Ale začnime platmi. Komora vydala správu pred pár týždňami, kde boli tieto skutočnosti, o ktorých hovoríte, čiže som poprosila analytikov z inštitútu vzdelávacej politiky, aby sa pozreli na tie skutočnosti. Vyvracajú úplne kompletne tieto tvrdenia zo správy Slovenskej komory učiteľov. Analytici ukazujú, že za sledované obdobie, ktoré oni majú od roku 2012, rástli reálne mzdy v národnom hospodárstve na úrovni 28 percent a platy učiteľov na úrovni 62 percent, čiže rozdiel je obrovský.

Poďme k tomu rokovaniu. Bolo alebo nie?
Bolo. Keď som nastúpila na túto pozíciu, tak som sama iniciatívne pozvala zástupcov komory učiteľov. Takže boli tu nejakí členovia vedenia a rokovali sme. Bol to úplný začiatok, kde som ich poprosila, či mi vedia povedať nejakú jednu ich veľkú prioritu, na ktorú sa spolu s nimi vieme sústrediť a pokúsime sa ju dosiahnuť. Nevedeli. Povedali mi, že si máme študovať ich webové stránky, o čo im vlastne ide. Nebolo to konštruktívne rokovanie.

Teraz to skôr vyzerá tak, že by rokovať s vami chceli.
Nech sa páči, samozrejme, môžu. Bola som rokovaniu vždy otvorená. Keď tu napríklad boli zástupcovia SKÚ v lete 2018 vonku pred ministerstvom s plagátmi, prišla som medzi nich a pozývala som ich k sebe na rokovanie. Povedali mi doslova, že nechcú rokovať, že chcú protestovať. Bolo to dokonca pred kamerami. Naliehala som, ale nešli. Keď som odišla, tak dali novinárom 11 bodov s ich návrhmi alebo otázkami pre mňa. Novinári mi ich priniesli hore a odpovedala som na ne teda novinárom.

Chceli ste otvárať trh s učebnicami. Úrad pre verejné obstarávanie tender zrušil, lebo sa mu nepáčili kritériá, podľa ktorých ste mali tieto učebnice vyberať. Kto ich nastavoval?
Máme odbor pre verejné obstarávanie, kde sa každé obstarávanie musí nejakým spôsobom nadizajnovať. Súťaž naformulovali v dvoch kolách. V prvom súťažia finančné, ekonomické, cenové ponuky. To znamená, že sa vyberajú uchádzači, ktorí spĺňajú kritériá hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní prostriedkov. A tí, ktorí prejdú prvým kolom, potom budú mať možnosť buď dodať učebnicu, ktorú už majú hotovú, alebo ju dopracovať, dokonca aj vypracovať novú učebnicu a nechať si ju schváliť cez náš Štátny pedagogický ústav. A začať ju predávať školám. Pokiaľ by sme hneď v prvom kple žiadali aj hotovú učebnicu, tak trh by sa neotvoril, pretože hotovú učebnicu zrejme nikto nemá. Ale zrušili nám to na základe námietok uchádzača, ktorý momentálne drží trh. Mal osem námietok. Tie mu všetky v prvom kole úrad zamietol, pretože neboli opodstatnené, a on sa odvolal.

Potom však sedem z tých ôsmich námietok úrad prijal.
Nie, sedem zamietol a iba jednu prijal a nie úrad, ale rada úradu. A tá jedna je formulovaná vysoko pochybne – že obstarávanie nedostatočne reflektuje ciele národného projektu rozvoja výchovy a vzdelávania.

Napriek tomu je tender zrušený. Ako bude ministerstvo teraz postupovať?
Máme dve možnosti. Buď sa začať súdiť a viem, že by sme to zrejme vyhrali. Ale trvalo by to dva roky, pretože to ich odôvodnenie nie je dostatočné a je skôr filozoficko-koncepčné. Čiže budeme sa snažiť vyhlasovať nové obstarávanie aj s ohľadom na to, aké mali oni pripomienky, aby sme im ešte viac ukázali, že naozaj ide o otvorenie trhu a kvalita je zabezpečená cez schvaľovacie doložky rovnako ako doteraz. Chceme sa maximálne pokúsiť o to, aby sa tam dostalo viac učebníc toho istého predmetu a deti sa nemuseli učiť len z jednej.

Takže aj po tejto skúsenosti si stále myslíte, že takto otvárať trh s učebnicami je správne? Vieme, že v zahraničí to robia trošku iným spôsobom. Nechceme sa inšpirovať?
Záleží na tom, kde v zahraničí, pretože niekde to robia tak a niekde inak. Práve naši analytici z IVP vypracovali štúdiu pre učebnicové trhy a dospeli k záveru, že úplná liberalizácia, čiže skomercionalizovanie tohto trhu, nie je dobré, pretože môže napokon viesť k monopolu alebo koncentrácii. Je to veľmi podobné ako na trhu s farmaceutikami. Keď sa tam zjaví jeden dominantný výrobca, má najväčšie zisky a najlepšie postavenie a postupne vytlačí ostatných. Je tam aj istá zotrvačnosť. To, čo učitelia používajú, mnohí už majú sklon užívať naďalej. Prečo by išli na novú knižku?

Z poslednej analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že päťročné deti sa aktuálne nevedia dostať do materských škôl. Ako to bude ministerstvo riešiť?
Nie, že nevedia, ale aj nechcú dostať. Ide o to, že by mali byť povinne zaškoľované päťročné deti v škôlkach pred tým, než idú do škôl. V tomto strašne zaostávame v EÚ. V súčasnosti 16 percent päťročných detí nie je v škôlkach, čo je okolo 9 600 detí. Dospeli sme k zisteniam, že aj tetaz existuje voľná kapacita, ktorá v škôlkach je a nie je využitá. A že často aj päťročné deti sa do škôlky neprihlásia, rodičia buď nemajú jednoducho vôľu ich tam prihlásiť, alebo je to z dôvodu, že sa nachádzajú v obciach, kde je málo detí, nemajú žiadne škôlky a majú problém s dochádzkou. Zákon hovorí, že škôlky sa zriaďujú spravidla, keď je 10 a viac detí. Je to povinnosť obcí. Je treba tlačiť na starostov, aby škôlky zriadili. Takže sú tu jednak bariéry v tom nechcení, ktoré sa odstraňujú tým, že to bude povinné. A druhá bariéra je štrukturálna, že niekde máte deti a inde už aj terax máte voľné miesta, ale priestorovo to nie je prepojené. Čiže robíme analýzy, ktoré ukazujú, koľko je voľných kapacít, ktoré sú využiteľné. Koľko je kapacít, ktoré sa dobudovávajú z eurofondov. Tam je už zazmluvnených a reálne stavaných 11-tisíc miest.

Ak by teda všetky päťročné deti chceli ísť do škôlok, budú mať miesto? Alebo len na úkor mladších?
Analýzy robíme tak, aby neboli vytlačené mladšie deti, teda štvorročné. Ak poviem, že z operačných programov je momentálne zazmluvnených 11-tisíc miest, ktoré sa už reálne budujú, tak nechceme celých tých 11-tisíc použiť len na päťročných, ale aj na troj- a štvorročných. Aby bolo zachované tempo, akým do škôlok pribúdajú aj mladšie deti. To znamená, že z 11-tisíc miest rátame pre päťročných len okolo 3 300, pretože vieme, že v takýchto pomeroch sa hlásia aj tie mladšie deti. Takže po zohľadnení týchto čísel nám vychádza, že sa nám podarí pokryť 97,5 percenta populácie päťročných. Zostáva ešte nepokrytých 2,5 percenta, čo je zhruba 1 460 detí, ktoré by pri využití všetkých týchto reálne zazmluvnených kapacít a krátkej migrácie neboli umiestnené v škôlkach. A to je problém, ktorý treba vyriešiť do dvoch rokov. Treba povedat, ze len od roku 2003 zrušili mestá a obce 250 škôlok a od roku 1993 až 600 škôlok. Mnohé objekty sú ešte k dispozícii a netreba ich stavať na zelenej lúke.

Postupom času by mali mať miesto v škôlkach aj trojročné deti. V akom horizonte vidíte takéto opatrenie?
Máme naplánované v Národnom programe, že vždy po roku sa otvára nárokovateľnosť na škôlku pre mladšie ročníky. Teraz sme uzákonili pre päťročné deti, pričom účinnosť je odložená o dva roky, aby obce stihli dobudovať kapacity a nevytlačili sa mladšie deti. Ak sa to zvládne, o tri roky odteraz by sa posunula tá hranica nárokovateľnosti pre štvorročných.

Máme pred voľbami. Keby ste opäť dostali ponuku byť ministerkou, prijali by ste ju?
To by veľmi záviselo od celkovej zostavy, pretože politika je niečo iné ako odbornosť. Ja sa rezort snažím riadiť odborne, ale vidím, že politické zafarbenie koalície je veľmi dôležité.

Nedostali ste ponuku od SNS byť na volebnej kandidátke?
Nie, zatiaľ neriešime kandidátku.

A čo keby ste ponuku dostali?
To je naozaj veľmi hypotetická otázka, závisí od politických pomerov. Nechcem predbiehať.

Ostaňme ešte v hypotetickej úrovni. Ak po voľbách nebudete ministerkou, ako vidíte svoju kariéru?
Vždy som bola odborníčka. Z tých zhruba 30 rokov svojej pracovnej kariéry som asi polovicu strávila v zahraničí a mala som asi 20 zamestnaní. Takže určite sa nestratím. Viem, že niektorí opoziční poslanci o mne teraz šíria, že mám dohodnuté miesto v Bruseli a že do mesiaca tam odchádzam. Ubezpečujem ich, že tak skoro sa ma nezbavia, nie je to pravda. Ja si teraz nepotrebujem vopred vybavovať nejaké trafiky, dala som sa ma vedenie rezortu a dotiahnem to.

Kto je Martina Lubyová
Do rezortu školstva nastúpila ako nominantka za SNS v septembri 2017. Vyštudovala biofyziku, právo a žurnalistiku. Doktoráty získala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na State University od New York a CERGE-EI v Prahe. Pracovala pre organizáciu práce pri OSN. Po návrate na Slovensko riadila Prognostický ústav SAV, potom Centrum spoločenských a psychologických vied SAV.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.