Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová od svojho nástupu do úradu v polovici júna obhajuje princípy liberálnej demokracie a jej hodnoty.

ČTK to povedal prezident bratislavského Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa neho nová hlava slovenského štátu napĺňa svoje sľuby z prezidentskej kampane. V pondelok uplynie 100 dní od okamihu, keď Čaputová zložila prezidentský sľub.

Teraz 46-ročná politička v rozhodujúcom kole marcových priamych prezidentských volieb porazila podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča, ktorého podporovala najsilnejšia vládna strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD).

Oddanosť demokracii

V kampani sa Čaputová označila za symbol zmeny a volania po spravodlivom a férovom Slovensku, čo po minuloročnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky žiadali účastníci najväčších demonštrácií v krajine od pádu komunizmu.

"Čaputová demonštruje oddanosť demokracii, a to aj v rovine hodnôt. U našich partnerov potvrdzuje, že Slovensko sa nachádza na správnej strane v pozícii lojálneho spojenca," uviedol Mesežnikov.

V uplynulých mesiacoch Čaputová, ktorá sa hlási k Európskej únii a k ​​Severoatlantickej aliancii, zavítala okrem iných aj do susedných štátov.

Najdôveryhodnejší politici

​V Česku pritom vyjadrila pochopenie pre tých, ktorí demonštrujú proti premiérovi a za nezávislosť justície. V Budapešti zase hájila liberálnu demokraciu.

Podľa Mesežnikova tým slovenského prezidentka neprekročila pomyselnú hranicu kritiky. "Obhajovala hodnoty, ktoré sú spoločné. ​Dala najavo, že naša priorita je v hodnotových otázkach a v dodržiavaní pravidiel. Liberálna demokracia je základom vo vyšehradskej štvorke," povedal Mesežnikov.

Do takzvanej vyšehradskej skupiny okrem Slovenska patria aj Česko, Poľsko a Maďarsko. Budapešť a Varšava čelili kritike od unijných inštitúcií kvôli údajnému porušovaniu princípov právneho štátu.

Po zvolení za hlavu štátu sa Čaputová zaradila podľa prieskumu verejnej mienky medzi najdôveryhodnejších slovenských politikov.

"Vybudovala si také postavenie, že pokusy útočiť na ňu neprimeraným spôsobom škodia jej oponentom," uviedol Mesežnikov.

Konflikt s Ficom

V domácej politike sa Čaputová dostala do sporu s expremiérom a šéfom Smer-SD Robertom Ficom, ktorý od prezidentky požadoval vymenovanie nových ústavných sudcov ešte predtým, než parlament zvolí potrebný počet kandidátov.

Čaputová na začiatku septembra zase vyzvala k rezignácii štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú v reakcii na to, že Jankovskej podobne ako niekoľkým ďalším predstaviteľom justície vrátane sudcov polícia zabavila mobilné telefóny.

Podľa médií Jankovská v minulosti komunikovala s podnikateľom Marianom Kočnerom, ktorý je obvinený z objednania vraždy Kuciaka.

Jankovská, ktorú do vedenia ministerstva spravodlivosti nominoval Smer-SD, kontakty s Kočnerom poprela, z funkcie na ministerstve ale odstúpila.

"Lex Harabin"

Vyštudovaná právnička Čaputová tiež presadila svoje pripomienky do zákona, na základe ktorého slovenskí sudcovia prídu o talár, ak sa rozhodnú kandidovať vo voľbách do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu.

Zmenu navrhla opozícia aj v reakcii na možné politické ambície kontroverzného sudcu najvyššieho súdu Štefana Harabina, ktorý neuspel v tohtoročnej priamej voľbe prezidenta.

Harabin na začiatku septembra oznámil, že sa nebude uchádzať o funkciu predsedu najvyššieho súdu, v ktorého čele v minulosti už stál.