Slabšie školské výsledky oproti deťom z majoritnej spoločnosti, vyše 18 percent z nich nedokončí ani základné vzdelanie. Navyše sa na slovenských školách nemôžu učiť v ich vlastnom jazyku. Výsledkom je až 45-percentná nezamestnanosť, ktorá ide ruka v ruke s chudobou. To všetko završuje segregácia, čím ďalej tým viac totiž odchádzajú do mestských get či vidieckych osád. Reč je o Rómoch. Ich segregácia a s ňou spojené vyššie spomenuté problémy môžu mať viacero riešení, romista z Ústavu etnológie Slovenskej Akadémie Vied Arne Mann ponúka jedno z nich. Vo svojej štúdii Vzťah Rómov k viere píše, že integrovať Rómov do majoritnej spoločnosti sa môže podariť aj rozvíjaním ich duchovného života. To, že zmena duchovných hodnôt môže formovať rómske komunity k lepšiemu, dokazujú aj výsledky misijnej činnosti kňazov.
Viera Rómov je úprimnejšia, než nerómov
Rómov často široká verejnosť nesprávne pokladá za neveriacich, prípadne za vyznávačov svojho vlastného náboženstva, tradičných rómskych bohov a duchov. Pritom už v minulosti boli Rómovia väčšinou katolíkmi. Dokladá to napríklad “Súpis Cigánov v Uhorsku”, dokument z 18. storočia, ktorý skúmal životné podmienky Rómov.
Rehoľná sestrička katolíckej cirkvi Silvia Zábavová pracuje s Rómami už dvadsať rokov. Tvrdí, že Rómovia sú vo viere pravdivejší, než nerómovia. „Buď s Bohom žijú stále, v kostole aj mimo, alebo nežijú vôbec.“ A práve život s Bohom môže viesť k pozitívnym zmenám v rómskych komunitách. „Mohol by som spomenúť viditeľné zmeny,“ hovorí kazateľ cirkvi bratskej Peter Prištiak, ktorý pôsobí v Hermanovciach nad Topľou. „Ľudia prestávajú piť, fajčiť a usilujú sa o obnovu manželstva.“ Pastorácia pozitívne vplýva aj na mladých. „Deti a mladí sa zlepšili v učení, v dochádzke a niektorí našli dokonca odvahu študovať na stredných školách, či brigádovať,“ hovorí Silvia Zábavová.
Zmeny vyžadujú trpezlivosť a čas
Aj keď duchovný život môže ovplyvniť i ekonomickú situáciu rómskych rodín, Peter Prištiak upozorňuje, aby sme nemali príliš veľké očakávania. „Musíme zobrať do úvahy, že sme boli inak vychovávaní a vedení, aj čo sa týka používania peňazí. Mali sme dobrú školu života, ktorú nám zabezpečovali naši rodičia a prarodičia.
Žiť však na hranici chudoby z generácie na generáciu, vytesnení z majoritnej spoločnosti – to má vplyv na myslenie Rómov, aj keď uveria v evanjelium. Je potrebné trpezlivé vyučovanie, a neraz je potrebná aj praktická pomoc.“ Peter Prištiak zároveň aj poukazuje na to, že Rómovia sú síce často nábožní, no je to vo veľkej miere vec zvykov a tradície. Vtedy to nemusí ovplyvniť ich osobný a rodinný život – často si nevedia dať rady so svojimi vzťahmi a problémami.
Nedôvera je prítomná aj v kostoloch
Prištiak dodáva, že veľkým problémom je i to, že Rómovia a nerómovia si nedôverujú. Väčšinové obyvateľstvo častokrát nepriamo zabraňuje Rómom zúčastňovať sa cirkevného života. Rómovia sa často ani neodvažujú navštevovať kostol, pretože by nemohli sedieť spolu s ostatnými, prípadne na sväté prijímanie môžu ísť ako poslední. Hroby Rómov sú často na opačnom konci cintorína, ako napríklad v obciach Letanovce či Markušovce na Spiši.
Problémom sú i samotní kňazi, ktorí niekedy odmietajú pokrstiť dieťa, ak jeho rodičia nie sú zosobášení, neangažujú sa v náboženskom živote, prípadne požadujú poplatky, ktoré Rómovia nemôžu zaplatiť. Misionár cirkvi bratskej v Hermanovciach nad Topľou Pierre van Vuuren hovorí, že sa stretol s názorom, že ak by mali byť Rómovia v nebi, tak majoritní nerómovia tam už radšej nechcú ísť.
Problémom sú kultúrne bariéry. Pritom práve komunita a spoločenstvo sú pre Rómov najdôležitejšie. Farárka evanjelickej cirkvi v Rankovciach Monika Beňová hovorí, že túžbou Rómov je byť súčasťou spoločenstva, lebo cítia oporu a podporu, pocit spolupatričnosti, pochopenia, akceptácie a prijatia.