Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.05.2019, 10:47 Aktualizované dňa 08.05.2019 o 11:29

Politici hovoria o boji proti fašizmu. Viacerí priamo spomínajú Kotlebu

Podľa politikov treba pri náraste extrémizmu myslieť najmä na bežných ľudí a riešiť príčinu a nie dôsledok.

Politici hovoria o boji proti fašizmu. Viacerí priamo spomínajú Kotlebu
Zdroj: Reuters

Sklony k extrémizmu môže napraviť vplyv štandardných politických strán. Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom to povedal poslanec parlamentu Dušan Jarjabek (Smer-SD).

Aby sa prestal na Slovensku šíriť extrémizmus, je potrebné podľa Mosta-Híd poraziť vo voľbách stranu ĽSNS.

Poslanec Národnej rady SR Jaroslav Paška (SNS) tvrdí, že je dôležité pripomínať si a nezabudnúť na hrôzy druhej svetovej vojny a zároveň si uvedomiť, že pre rozvoj spoločnosti je dôležité žiť v mieri.

Riešením sú štandardné strany

Jarjabek vníma potrebu pomenovať, čo extrémizmus znamená, čo k nemu vedie a aké má pravidlá. "Dnes to znamená niečo iné ako extrémizmus spred 70 - 80 rokov. To bol vrchol toho zverstva, čo sa môže v spoločnosti stať, keď človek zľahostajnie," skonštatoval.

Podľa neho je dôležité, aby dostali vplyv štandardné politické strany so štandardnými programami, perspektívou, bez ohľadu na to, či sú vpravo, alebo vľavo.

"Štandardná strana má pravidlá hry, ktoré treba dodržiavať," pripomenul Jarjabek s tým, že neštandardné strany na Slovensku, ale aj v celej Európe rozdúchavajú nespokojnosť. Dodal, že v tejto problematike majú obrovskú úlohu aj novinári, ktorí si takisto ako politici musia uvedomiť svoju zodpovednosť.

Nacistická ideológia spoločnosť traumatizuje aj po viac ako siedmich desaťročiach po zatvorení posledného koncentračného tábora, pripomína Most-Híd.

Kotleba je hrozba

"V encyklopédiách je potrebné uvádzať smutné čísla obetí, na hodinách dejepisu poukázať na súvislosti a príčiny vojny a holokaustu. Ale predovšetkým sa z nich treba poučiť. Nacistická ideológia totiž prežila druhú svetovú vojnu. Po celej Európe aj na Slovensku rastie priestor, ktorý voliči dožičia predstaviteľom nebezpečného extrému," priblížila pre TASR hovorkyňa strany Klára Debnár.

Kotlebovu ĽSNS vníma Most-Híd ako hrozbu a poraziť ju si vyžaduje podľa Debnár veľa práce a úsilia. "Členom zakázanej Slovenskej pospolitosti sa podarilo dostať do parlamentu. Je to na nás, aby sme občanom Slovenska dokázali vysvetliť, čo nám hrozí, ak uveríme kozmetickým zmenám v stanovách druhej strany M. Kotlebu a snahám o kultivovanejší zovňajšok a slovník jej členov. Musíme ich konfrontovať s vlastnými názormi, poukázať na podstatu ich chorej ideológie aj na to, že riešenia na problémy neponúkajú," doplnila hovorkyňa Mosta-Híd.

Paška poukázal na to, že v spoločnosti je veľa minoritných skupín, ktoré majú sklony k riešeniu svojich problémov radikálnymi prostriedkami. Treba sa podľa neho pozrieť na príčiny problémov, ktoré ľudí trápia.

"Veľakrát sú spôsobené nespokojnosťou v riešení problémov každodenného života občanov, či už je to neriešenie kriminality alebo niektorých negatívnych javov v spoločnosti," zhrnul, pričom dodal, že zamedzeniu šíreniu extrémizmu by prispelo viac odborných rozhovorov v médiách, aby sa tak pripomínali udalosti, ktoré viedli k budovaniu spoločnosti na princípoch demokracie.

Treba hľadať príčiny problému

Nárast extrémistických hnutí nie je príčinou, ale dôsledkom problému. Práve preto je neustále potrebné pripomínať si, čo bol fašizmus a že už raz porazený bol.

V súvislosti so stredajším Dňom víťazstva nad fašizmom sa na tom zhodli predstavitelia a členovia viacerých opozičných parlamentných strán. Niektorí zdôrazňujú potrebu viac učiť mladých kriticky myslieť.

"Fašizmus bola ideológia, ktorá pripravila milióny ľudí o životy a zdevastovala celú Európu. V súčasnosti vidíme, že aj na Slovensku sa rozmáhajú ideológie, ktoré hľadajú inšpiráciu vo fašizme, v nenávisti k iným skupinám," povedala predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová.

Tvrdí, že ľudia takéto hnutia nevolia pre ich ideológiu, ale preto, že štát nefunguje. To, čo malo byť "hrádzou proti extrémizmu", podľa jej slov napokon jeho rast posilnilo. Doplnila, že k jeho šíreniu pomáhajú aj dezinformácie rozvracajúce spoločnosť.

Politici by mali začať myslieť na bežných ľudí

Na dôležitosť pripomínať si tieto udalosti upozornil aj predseda Sme rodina Boris Kollár. "Je dôležitá historická pamäť, pretože ak nie je tá, tak ľudia a generácie zabúdajú, a potom si tým celým musia prechádzať opäť," povedal.

Proti extrémizmu treba podľa neho bojovať tým, že sa prestane extrémne kradnúť, klamať či podvádzať a zaujímať sa o seba a svojich oligarchov. "Treba sa konečne začať zaujímať o bežných obyčajných ľudí a ich problémy. Toto je najlepší protiliek na extrémizmus," doplnil.

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Natália Blahová (SaS) skonštatovala, že v súčasnej spoločnosti by sa nemal akceptovať žiadny režim potláčajúci ľudské práva a slobody.

K extrémistom treba byť principiálni

"Preto by sme mali byť veľmi principiálni, ak ide o postoje k extrémistickým, nacionalistickým stranám," tvrdí. Za neprípustné považuje kriminalizovať ľudí napríklad na základe farby pleti. Práve takéto "skratkovité myslenie" podľa jej slov dostalo ľudí do koncentračných táborov.

V boji proti extrémizmu považuje Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) za dôležité, aby "štandardní" politici chodili medzi ľudí.

"Ľudia nechcú čítať nejaké siahodlhé odborné riešenia v našich programoch. Chcú vidieť, že sa politici zaujímajú o ich problémy," podotkla. Z dlhodobejšieho hľadiska vidí potrebu dostať do škôl kritické myslenie, mediálnu gramotnosť a podnietiť záujem mladých o veci verejné.

Podobne to vidí aj poslanec NR SR Martin Poliačik (nezaradený). Pre TASR povedal, že nárast a šírenie "fake news" odzrkadľuje neflexibilný a ťažkopádny vzdelávací systém, v ktorom absentujú kritické myslenie či schopnosť posúdiť a adaptovať sa na meniacu sa každodennú realitu.

Extrémistické hnutia považuje za dôsledok problému, nie príčinu. "Nárast podpory ĽSNS je priamo úmerný tomu, ako v štáte narastajú korupcia, populizmus, roky sa neriešia problémy v zdravotníctve, školstve a iných sférach nášho života," zdôraznil.

Pre nespokojnosť s týmito oblasťami podľa jeho názoru občania hľadajú alternatívy. Za potrebné považuje zamerať sa na príčinu, nie na dôsledok problému. Podobným antidemokratickým silám je podľa neho potrebné pripomínať, že "my Európania sme fašizmus už raz porazili a porazíme ho znova".

Danko cestuje do Ruska

Pripomíname si udalosť toho, že sme sa zbavili fašizmu a Slovensko bolo oslobodené. Povedal to v stredu predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré si pripomenul pri pamätníku v Parku SNP v bratislavskom Líščom údolí.

"Dnes je jeden z najvýznamnejších dní, keď si každý slušný človek musí pripomínať udalosť toho, že sme sa zbavili fašizmu a Slovensko bolo oslobodené. Chcel som sa pokloniť pri takom neznámejšom pamätníku a ticho si pripomenúť históriu," uviedol na brífingu Danko.

Zároveň poznamenal, že v súčasnosti treba rozlišovať medzi vlastenectvom a nacionalizmom. "Možnože dnes je najvyšší čas rozlišovať, čo je vlastenectvo a čo je nacionalizmus," skonštatoval.

Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Alexej Fedotov a viacerí členovia slovenského vládneho kabinetu. Danko následne odcestoval do Moskvy.

Stretnúť sa má s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom a vo štvrtok (9. 5.) absolvuje slávnostnú vojenskú prehliadku pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

ĽSNS na otázky TASR k tejto téme zatiaľ neodpovedala.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.