Prezident Andrej Kiska menovaním troch ústavných sudcov z ôsmich kandidátov zvolených parlamentom vyriešil podľa publicistu Juraja Hrabka neštandardnú situáciu neštandardným spôsobom. "Prejavil pritom aj istú dávku ústavného kreativizmu podľa vzoru pána prezidenta Zemana," reagoval Hrabko v TABLET.TV.
V optimálnom prípade mal parlament zvoliť 18 kandidátov na posty ústavných sudcov a prezident mal z nich podľa ústavy vymenovať polovicu, pričom druhá polovica by automaticky vypadla z hry o funkciu sudcov Ústavného súdu.
Parlament si však svoju povinnosť nesplnil a dokázal prezidentovi poskytnúť len osem kandidátov. Ani z tých prezident nevymenoval polovicu, ale iba troch sudcov a na stole ostala otázka, či môže prezident alebo prezidentka v budúcnosti vyberať sudcov aj z tých piatich kandidátov, ktorých Andrej Kiska do funkcií nevymenoval. "Podľa pána prezidenta sú v hre, podľa môjho názoru v hre nie sú," poznamenal Hrabko.
Neúspešní kandidáti sa môžu sťažovať
Prezident navyše podľa neho už v minulosti raz vymenoval do funkcií menej ako polovicu kandidátov poskytnutých parlamentom a tento postup označila Benátska komisia za protiústavný. Na Ústavnom súde vtedy viacerí neúspešní kandidáti uspeli so sťažnosťou a podľa Hrabka sa neúspešní kandidáti môžu sťažovať aj dnes.
"Ak si dobre pamätáte, (prezident) mal vtedy šiestich kandidátov a z nich vybral iba jedného. Toto bude predmetom sporov, uvidíme aké argumenty budú ležať na stole, s definitívnou platnosťou môže o tom rozhodnúť iba Ústavný súd. Podľa mňa by sa teraz mohli tí piati odvolať alebo podať sťažnosť na ÚS, aby situáciu riešil," povedal Hrabko.
Problémom podľa neho je aj to, že po vymenovaní troch sudcov je síce plénum súdu technicky funkčné, ale rozhodnutia dokáže prijímať iba konsenzom všetkých sudcov, čo je vo väčšine prípadov veľmi ťažké dosiahnuť.
Hoci je v parlamente už vypísaná tretia voľba ústavných sudcov, podľa Hrabka je celkom možné, že v stále komplikovanejšej situácii sa Národná rada rozhodne s riešením počkať na novú hlavu štátu. "Podľa môjho názoru možno nenavolí nikoho v tejto tretej voľbe a počká už na novú prezidentku, pani Čaputovú, a s ňou sa pokúsi rokovať a dohodnúť sa," odhadol Hrabko.
Kiskov hlas je teraz silnejší
Odchádzajúci prezident Andrej Kiska ohlásil vznik svojej novej strany bezprostredne po víťazstve Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách a aktívne nový subjekt mediálne promuje ešte v čase, keď je vo funkcii prezidenta. "Jeho hlas je teraz silnejší, pretože je to hlas prezidenta, nie predsedu politickej strany. Vždy je silnejšie, keď rozpráva prezident, ako keď hovorí niektorý z predsedov politických strán," poznamenal Hrabko.
"Na druhej strane treba povedať, že takéto správanie nijako nesúvisí s nadstraníckosťou prezidenta a ja si dovolím povedať, že pán Kiska sa správa neslušne," tvrdí Hrabko. "Ešte stále je prezident a takýchto rečí by sa mal zdržať," dodal.
Podľa Andreja Kisku budú v jeho strane "úžasní mladí ľudia i skúsení politici". Hrabko reagoval, že každý politický líder v médiách označuje členov vlastnej strany za "úžasných".
"Určite tam budú podľa môjho názoru aj ľudia, ktorí organizovali zhromaždenia Za slušné Slovensko, to budú tí úžasní mladí ľudia," odhadol Hrabko. Medializované indície, že by do novej strany mohol mieriť Gábor Grendel alebo Veronika Remišová, ktorí boli zvolení za OĽaNO, Hrabko zatiaľ komentovať nechcel. "Uvidíme, zhodnotíme ich potom, keď budeme poznať zoznam mien," povedal.
Ministerka je len poštárom
Novým policajným prezidentom sa stal Milan Lučanský, ktorý doteraz túto funkciu vykonával dočasne. Vymenovala ho ministerka vnútra Denisa Saková na základe odporúčania brannobezpečnostného výboru parlamentu. Podľa Hrabka bola táto voľba očakávaná a za väčší problém, než je osoba policajného prezidenta, považuje nový spôsob jeho výberu. "Myslím si, že nikto nepredpokladal, že pán Lučanský nebude aj riadnym policajným prezidentom, a že bude iba dočasne," poznamenal Hrabko.
"Pani ministerka je spokojná s pánom Lučanským, pán Lučanský je spokojný, že je policajný prezident, čiže z tohto uhla pohľadu sa zmenilo iba to, že majú lepšie politické krytie, ako mali doposiaľ," povedal Hrabko s tým, že Lučanský získal aj dôveru časti opozície. V minulosti vyberal policajného prezidenta minister vnútra bez toho, že by musel čakať na odporúčanie parlamentného výboru a tak za neho niesol aj plnú politickú zodpovednosť. Teraz to podľa Hrabka už tak nie je a časť zodpovednosti na seba prebral parlament.
"Pani ministerka je teraz len nejakým poštárom alebo výbercom, ak má viacej kandidátov, lebo to mohlo skončiť aj tak, že parlamentný výbor jej dá iba jedného kandidáta, ktorého potom musí menovať," upozornil Hrabko.
Krátko komentoval aj koaličné rokovania o sociálnych opatreniach. Strany ich medializovali skôr, ako na nich našli dohodu v koalícii a niektoré už dokonca ležia v parlamente v podobe návrhov zákonov. "Skončilo to zatiaľ tak, že tie návrhy zákonov, ktoré boli v parlamente, boli presunuté na májovú schôdzu, aby sa vytvoril priestor a mohli sa v koalícii dohodnúť, čo vlastne chcú," konštatoval Hrabko. Dodal, že každá z koaličných strán chce pre svojich voličov v predvolebnom roku niečo vybaviť, mali by však nájsť také riešenia, ktoré neohrozia verejné financie.