Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) v noci zo stredy na štvrtok, po skončení mimoriadneho summitu EÚ o brexite, potvrdil, že lídri 27 členských krajín Únie sa dohodli na novom dátume pre brexit, ktorým je 31. október tohto roku.
Pellegrini vysvetlil, že premiéri a prezidenti sa po šiestich hodinách rokovaní rozhodli vyhovieť britskej premiérke Therese Mayovej a predĺžili lehotu na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ.
Nakoniec sa podľa neho podarilo dosiahnuť kompromis na novom dátume, ktorým je 31. október. "To je ten deň, keď by už malo byť úplne jasné, ako brexit dopadne," skonštatoval.
Prísne podmienky pre Britániu
Premiér upozornil, že Únia si stanovila prísne podmienky, ktoré musí britská vláda do tohto dátumu splniť.
Ak budú Briti 23. mája, keď začnú voľby do Európskeho parlamentu (EP), ešte stále členom EÚ, čiže ak dovtedy neratifikujú trikrát odmietnutú dohodu o riadenom brexite, budú musieť aj oni usporiadať voľby do EP.
"Ak by tieto voľby nerealizovali, vystúpia automaticky z EÚ 1. júna 2019 a bez dohody," opísal situáciu.
Dodal, že ďalšou podmienkou EÚ je, že rozvodovú dohodu nie je možné otvoriť a znovu prerokovávať, možné sú iba politické vyhlásenia v zmysle nejakých záruk a v duchu dohody o brexite.
"A hlavne očakávame, že do definitívneho rozhodnutia o brexite sa bude Británia správať zodpovedne ako člen EÚ a nebude komplikovať fungovanie Únie, ak ešte bude niekoľko mesiacov jej členom," upozornil.
Sú totiž obavy, že Británia by počas tohto obdobia mohla komplikovať rozhodovací proces EÚ. "Ak bude tento záväzok zo strany Británie dodržaný, tak by sme mohli všetko dobre zvládnuť," uviedol.
Prečo koniec októbra?
Pellegrini spresnil, že dátum pre brexit 31. októbra je motivovaný aj tým, že od 1. novembra by mala začať pracovať nová Európska komisia, a bolo by účelné, aby Británia už nemusela vymenovať svojho eurokomisára.
Premiér priznal, že kompromisný návrh o novom dátume pre brexit sa nerodil ľahko, a potvrdil, že počas rokovaní boli najmenej dva názorové tábory, pričom Slovensko a všetky krajiny Vyšehradskej štvorky stáli za návrhom o čo najdlhší odklad brexitu. Predseda Európskej rady Donald Tusk ešte pred summitom naznačil, že by mohlo ísť až o ročný odklad, do konca marca 2020.
Hlavy vlád a štátov na pravidelnom júnovom summite EÚ posúdia stav vecí týkajúcich sa brexitu, táto otázka však už nebude hlavnou témou rokovaní lídrov EÚ. Posúdi sa celkový vývoj situácie, či sa Briti zúčastnili eurovolieb, či je Spojené kráľovstvo v prechodnom období, ktoré môže nasledovať len po riadenom brexite, a podobne.
V júni by sa už nemalo rokovať o žiadnych termínoch, platiť bude ten z 31. októbra, ak dovtedy britská strana neschváli rozvodovú dohodu alebo nezruší rozhodnutie o brexite.
"Vytvorili sme tak priestor pre Britov, aby mohli uskutočniť všetky možné varianty a scenáre, ktoré pre túto krajinu prichádzajú do úvahy. Necháme na britských politikov rozhodnutie, ako ďalej postupovať," vysvetlil Pellegrini.