Poobedným Ostrým Grúňom znie nepravidelný rev cirkulárky. Dôchodca sa opiera o bráničku svojho domu a premýšľa nad odpoveďou na otázku, prečo v obci, ktorú pred viac ako 50 rokmi vypálili nacisti, skóruje Marian Kotleba. „Dedinu vtedy vypálili a títo každé voľby teraz vyhrávajú. Je to paradox,“ stratia sa jeho slová v cirkulárke. „Veď to tu už pomaly volajú Kotlebovo,“ mávne Ostrogrúnčan smerom k mestskému úradu.

Ostrogrúnsky paradox
Július Remenár sedí v zasadačke obecného úradu za stolom pripraveným na mestské zastupiteľstvo. Starostovi hrá na tvári mierne pobavená, až otrávená grimasa.

Bývalý policajt bol pri tom, keď pred rokmi zatýkali Mariana Kotlebu. „Racionálne,“ odpovedá každému na otázku, ako sa šéf vtedajšej Slovenskej pospolitosti správal po spacifikovaní.

Remenár sa musí po rokoch opäť postaviť téme Kotleba, tentoraz ako novopečený starosta Ostrého Grúňa. „Výsledky volieb boli také, aké boli, treba povedať, že v prípade našej obce to nie je najvhodnejšie. Musíme to však brať tak, že je demokracia a každý vyjadril svoj názor,“ obhajuje dedinu starosta.

Ostrý Grúň, v ktorom v prvom kole Mariana Kotlebu krúžkovalo viac ako 26 percent, nie je v Kľakovskej doline ojedinelým prípadom. Šéf ĽSNS skóroval aj v susednom Hrabičove, ktorý počas druhej svetovej vojny taktiež vypálili a v Kľaku, ktorý postihol podobný osud, sa umiestnil ako druhý.

Časť obce podporuje súčasného starostu, druhá polovica sa zase nostalgicky obracia v čase za bývalou starostkou Ja...