Mal by štát regulovať nenávistné prejavy alebo nie? Mladí právnici sa v tejto otázke nedokážu zhodnúť na rovnakom stanovisku. Podľa časti z nich sú dezinformačné a nenávistné kampane príliš účinné na to, aby ich štát nereguloval. Menšia časť mladých právnikov poukazuje na cenzúru počas minulého režimu. Tá je v ich vnímaní rizikovejšia ako dezinformácie. Hoaxy a nenávistné informácie sa podľa nich prirodzene odfiltrujú. Ohroziť nezávislosť slobody prejavu kvôli ochrane pred nenávisťou je preto možno ešte nebezpečnejšie. Tieto závery vyplynuli zo série prednášok, ktoré uskutočnila mimovládna organizácia VIA IURIS so študentmi právnických fakúlt.

Dôležitá občianska spoločnosť
Názory študentov sa na otázku úlohy štátu pri kontrole príspevkov za hranicou slušnosti a civilizovanej spoločnosti rôznili. Niektorí z nich si myslia, že štát by mal zakročiť proti úmyselnému šíreniu lží. Dôvodili tým, že súčasné technické spôsoby manipulácie pravdy sú veľmi účinné a majú obrovský vplyv. „Ďalší študenti zasa zastávali názor, že štát by nemal regulovať tieto otázky, pretože je tu veľké riziko zneužitia štátnej moci a zostáva otázka, kto by rozhodoval o tom, ktorá informácia je pravdivá a ktorá je nepravdivá,“ hovorí advokát Peter Wilfling z mimovládnej organizácie VIA IURIS. Táto skupina študentov zastávala súčasnú liberálnu koncepciu slobody prejavu. Tá hovorí, že zásahy štátu do slobody prejavu by mali byť minimálne a ústava musí zaručovať čo najširšiu ...