Za praktiky bitúnkov môže aj zlý systém

Redaktorom HN sa podarilo získať priznanie od majiteľov bitúnka v Trnavskom kraji, že až do januára by nemali problém kúpiť chorú kravu napichanú antibiotikami. Takéto praktiky sa majú na slovenských bitúnkoch podľa našich informácií diať už roky. Chovatelia, zootechnici, veterinári, majitelia bitúnkov aj ľudia z vyšších funkcií štátnej správy, s ktorými sme spolupracovali pri príprave témy, nám naznačili, že k týmto praktikám dochádza z jedného zásadného dôvodu – štát chovateľom hovädzieho dobytka finančne nepomáha. „Sme asi jediná krajina v Európe, ktorá náklady spojené s odstraňovaním a likvidáciou uhynutých a chorých zvierat necháva na pleciach chovateľa,“ hovorí Peter Polák, výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka.

Nútená spolupráca
Pred vstupom Slovenska do Európskej únie, teda do roku 2004, u nás fungovali takzvané sanitné bitúnky. Tieto bitúnky boli vo väčších mestách a mali na starosti riešenie situácií, s ktorými si chovatelia v súčasnosti nevedia poradiť. „Boli to špeciálne priestorovo oddelené časti bežných bitúnkov, ktoré boli prispôsobené na zabíjanie zvierat s obmedzenou schopnosťou pohybu,“ objasňuje Paulina Kojnok zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Mäso z takýchto zvierat išlo následne do výseku, kde mali menej majetní ľudia 24 hodín možnosť kúpiť si ho. Potom putovalo do kafilérie. Mä