Dva typy ústavného súdnictva
Angloamerický model – o ústavných otázkach rozhoduje najvyššia inštancia všeobecných súdov s veľmi širokými kompetenciami. Najčastejšie o ústavných otázkach rozhoduje špecializovaný senát Najvyššieho súdu. Samostatný ústavný súd neexistuje. Príkladom sú USA a Kanada.

Kontinentálny model – na rozhodovanie o ústavnoprávnych otázkach sa zriadila samostatná inštitúcia na kontrolu súladu zákonov s ústavou. Nepatrí do sústavy všeobecných súdov a nerozhoduje nijaké iné ako ústavnoprávne otázky. Najstarším je rakúsky ústavný súd. Podobne fungujú súdy aj v Nemecku, v Česku či u nás.

Model samostatného ústavného súdu, aký funguje aj na Slovensku, nie je jediná možnosť, ako chrániť právny štát. Ústavný súd s jedinou kompetenciou – ochranou ústavnosti – sa vyskytuje najmä v kontinentálnej Európe. V teórii ústavného práva sa postupom času vykryštalizovali dva modely ústavného súdnictva.

Historicky prvá myšlienka kontroly ústavnosti vznikla v Anglicku. Podľa nej o súlade zákonov s ústavou a o celkovom „duchu zákonov“ rozhodovali všeobecné súdy.

Druhý variant ústavného súdnictva je založený na myšlienke jediného a špecializovaného orgánu zodpovedného za ochranu práva. Prinášame vám prehľad o tom, ako oba varianty fungujú vo svete.

1. Najvyšší súd Spojených štátov
Angloamerický model ústavného súdnictva sa najhlbšie ukot...