Jeden z najpriateľskejších ľudí, poctivý a pracovitý, ochotný pomôcť vždy a bez nároku na akúkoľvek protislužbu. Väčšinou v takomto duchu si na Jána Kuciaka spomínajú jeho bývalí kolegovia, kamaráti a známi, ktorí ho sprevádzali v jednotlivých etapách jeho krátkeho života. A presne takýto dojem zanechal aj počas svojho 15-mesačného pôsobenia v HN v rokoch 2013 a 2014.
Skromné detstvo
V rokoch detstva a dospievania Jána Kuciaka absolútne nič nenasvedčovalo tomu, že ho takmer celý svet spozná ako investigatívneho novinára. Narodil sa 17. mája 1990 a vyrastal v malej považskej obci Štiavnik v okrese Bytča. „Je to kraj, ktorý určite neoplýva veľkým bohatstvom. Ľudia tu žijú skromne. Veľká časť z nich pracuje v okolitých fabrikách, kde sa zarába maximálne 500 či 600 eur. Platilo to aj o rodine Kuciakovcov,“ uviedol pre HN obyvateľ Štiavnika, ktorý chce zostať v anonymite. Podľa jeho slov celá dedina považuje Kuciakovcov za čestných ľudí, ktorí neváhajú kedykoľvek pomôcť.
S dôrazom na tieto morálne hodnoty bol vychovávaný aj mladý Ján. Na rozdiel od svojich vrstovníkov z bohatších rodín nemal dlhý čas počítač. Tvrdá práca mu však odmalička nebola cudzia. Spolu so sestrou a bratom často pomáhali rodičom okolo domu. Vďaka tomu získal remeselné zručnosti, ktoré neskôr začal zúročovať po kúpe rodinného domu vo Veľkej Mači spolu so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou. Rekonštrukciu však už nestihli dokončiť, v dome obaja našli presne pred rokom predčasnú smrť...
Napriek skromným pomerom to Jána vždy ťahalo k vzdelaniu, a to humanitnému. Keďže vyrastal bez počítača, počas prijímačiek na osemročné gymnázium v Bytči mal problémy pri skúške z informatiky. Vyučujúcich napokon presvedčil svojím všeobecným rozhľadom a na štúdiá sa dostal.
Od techniky k novinárčine
Ako Ján neskôr priznal, veľmi dlho nevedel, čo chce v budúcnosti robiť. „Po strednej škole som si dal prihlášku na ekonomickú do Ostravy, na právnickú do Banskej Bystrice a na Slovenskú technickú univerzitu do Bratislavy. Zobrali ma do Bratislavy a Ostravy, a tak som išiel na STU,“ zaspomínal si v marci 2017 v rozhovore pre Občas nečas, časopis študentov Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Na technike však vôbec nebol šťastný. Podľa vlastných slov tam skončil, lebo ho štúdium nebavilo. Namiesto toho odišiel pracovať do Nemecka, kde strávil štvrť roka. Domov sa vrátil s odhodlaním, že sa stane novinárom.
Žurnalistiku začal študovať na nitrianskej univerzite. Bavilo ho analyzovať chyby politikov a zaujímali ho kauzy. Po troch rokoch štúdia robil v rámci bakalárskej práce analýzu denníka SME. Práve sem ho vzápätí zobrali na prax. „Práve vypukla kauza Gorila, takže mi dali za úlohu analýzu toho spisu, či niečo nájdem. Bod za bodom som prechádzal všetky privatizácie a snažil som sa robiť tabuľku, čo z toho je pravda a čo lož,“ vysvetľoval pre Občas nečas svoju cestu k novinárčine.
Rok a štvrť v HN
Do Hospodárskych novín Ján Kuciak prišiel začiatkom júna 2013. Pod vedením skúsenejších editorov tu robil prvé profesionálne kroky v oblasti investigatívnej žurnalistiky.
V úvodných mesiacoch Kuciak pracoval na analytickom oddelení, ktoré bolo predchodcom dnešnej Publicistiky. Venoval sa tu slovenským rodinným podnikom, rôznym success stories či rozhovorom s úspešnými biznismenmi. Prvý článok pod značkou HN mu vyšiel 13. júna 2013. Zaoberal sa v ňom prievidzským výrobcom malých lietadiel Aerospool.
Vo februári 2014 prestúpil na oddelenie Firmy & financie, kde začal písať o konkurzoch, podozrivých privatizáciách a transakciách, investíciách veľkopodnikateľov či problémoch firiem. Práve v tom čase sa začal zdokonaľovať v analytickej práci s dátami z otvorených zdrojov, ktorú využil vo svojej ďalšej profesionálnej kariére.
V archíve HN sa dnes nájdu desiatky článkov o konkurzoch podpísané Kuciakovým menom. Ako povedal, všetko, čo sa naučil o chybách v konkurzných konaniach, mu neskôr pomohlo chápať napríklad kauzu Váhostav.
Kuciakov posledný článok v HN vyšiel 22. augusta 2014. Týkal sa reštrukturalizácie svidníckej energetickej firmy Svidgas. Nech už však písal o akejkoľvek téme, vždy prísne dbal na to, aby mal všetky informácie stopercentne vyzdrojované a overené. K tomu nabádal aj ostatných. „Posielam tému. Buď však opatrný, môže to byť citlivé,“ prízvukoval neraz editorom.
Daňové podvody aj mafie
V HN Ján Kuciak skončil 31. augusta 2014. Na nitrianskej žurnalistike sa pustil do doktorandského štúdia v odbore masmediálnej komunikácie. Začal tu tiež vyučovať študentov.
Neskôr vstúpil do investigatívneho tímu serveru aktuality.sk, kde naplno rozvinul svoje investigatívne schopnosti. Vďaka dlhým hodinám analyzovania stoviek stránok textov rozpletal nitky biznisu veľkopodnikateľov ako Miroslav Výboh, zapojil sa do tímu pracujúceho na kauze 11,5 milióna uniknutých dokumentov Panama Papers a riešil prípady daňových podvodov. V posledných mesiacoch života sa na verejnosti stal známy viacerými konfliktmi s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom, na obchodovanie ktorého sa obzvlášť zameral.
V čase svojej smrti mal Kuciak rozpracovaný veľký materiál, v ktorom odhaľoval pozadie prepojenia vládnych špičiek na talianskych podnikateľov pôsobiacich na východe Slovenska. Práve u týchto Talianov sa objavili podozrenia z kontaktov na obávanú kalábrijskú mafiu ´Ndrangheta. Pár dní pred chystaným zverejnením textu Kuciaka a jeho snúbenicu chladnokrvne zastrelili. Článok napriek tomu krátko po čine publikovali viaceré slovenské médiá.
O ´Ndranghete sa spočiatku hovorilo v súvislosti s možnými páchateľmi dvojnásobnej vraždy. Dnes je všetko inak. Za mrežami sú štyri osoby podozrivé z účasti na čine, ktorý pred rokom otriasol Slovenskom i celým civilizovaným svetom. Kto všetko za touto vraždou stojí, je však stále predmetom najrozsiahlejšieho vyšetrovania v dejinách modernej slovenskej kriminalistiky.