Predstavenie konceptu urbanistickej štúdie v petržalskom Zrkadlovom háji malo rekordnú účasť a nieslo sa v búrlivej atmosfére. V sále s kapacitou 200 osôb bolo takmer 400 Bratislavčanov, ktorí mali najrôznejšie otázky na tvorcov štúdie a zodpovedných z magistrátu.

Na otázky sa snažila zodpovedať, aj hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad. Celé zasadanie neprebehlo podľa očakávaní magistrátu. Obyvatelia najväčšieho sídliska nezdieľajú vízie mesta a obávajú sa, čo môže prípadná úprava územného plánu oblasti okolo Chorvátskeho ramena môže priniesť. Konrad poskytla rozhovor Hospodárskym novinám, v ktorom opisuje dojmy z pripomienok Petržalčanov.

Bezhlavá výstavba

Hlavná architektka mesta upozorňuje, že obyvatelia vyčítajú mestu, aj zlyhania súkromných investorov. Hlavné mesto však na svojich pozemkoch nestavalo, už celé dekády. „To, že sa nestaval nosný dopravný systém, tak dlho, to sa čakalo, čo sa udeje s električkou. Do územia sa nepúšťala výstavba. Na pozemkoch hlavného mesta. To treba zdôrazniť,“ vysvetľuje.

Konrad vidí obavy, ako prehnané. „Aj dnes platí uznesenie, že kým sa územie okolo električky nezareguluje, tak sa nemôže stavať ďalšia výstavba. Toto je uznesenie mestského zastupiteľstva. Takže občania sa nemusia báť. Mestské zastupiteľstvo im garantovalo, že s majetkom mesta sa hýbať nebude. Ani predaj, ani prenájom a už vôbec nie na výstavbu, ktorá by nebola v súlade s požiadavkami mesta,“.

Oblasť okolo Chorvátskeho ramena je problematická v tom, že časť tohto územia je v súkromných rukách. „Síce menšia časť. A tam územný plán platí a dovoľuje. Nemá podrobnú reguláciu. Tam tie žiadosti v súčasnosti  na výstavbu máme,“. Súčasný územný plán výstavbe prakticky nebráni.

Hlavná architektka rozumie obavám Petržalčanov, pretože vie, že majú negatívnu skúsenosť z minulosti. „Boli sme konfrontovaní s kritikou stavieb, ktoré vznikali v rozpore ...