Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.02.2019, 11:35 Aktualizované dňa 08.02.2019 o 13:04

Bugárov poslanec Kresák priznal, že je v archívoch ŠtB. Matovičove obvinenia však popiera

Peter Kresák odmieta, že by bol tajným spolupracovníkom ŠtB.

Bugárov poslanec Kresák priznal, že je v archívoch ŠtB. Matovičove obvinenia však popiera
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Poslanec Mosta a kandidát na ústavného sudcu Peter Kresák nikdy vedome nespolupracoval s rozviedkou Česko-slovenskej federatívnej republiky ani Štátnej bezpečnosti (ŠtB) nedával informácie.

Vyhlásil to na tlačovej konferencii v parlamente Kresák. Reagoval na vyhlásenie lídra OĽaNO Igora Matoviča, že bol vedomým spolupracovníkom ŠtB a mal skratku ESTR.

"Nikdy som nespolupracoval s rozviedkou. Neexistuje dokument, ktorý by potvrdzoval moju úmyselnú spoluprácu ani informácie, ktoré by som Štátnej bezpečnosti dával," zdôraznil Kresák. Informácie o jeho vedomej spolupráci nie sú podľa poslanca pravdivé.

​"Spis bol založený na základe nepravdy. Údaje neboli pravdivé a ten spis bol založený bez môjho vedomia," uviedol Kresák s tým, že nič nepodpisoval. Zopakoval, že bol vedený ako sledovaná osoba.

Kresák informoval, že pred cestou do Spojených štátov dostal víza do štátov aj do Kanady, keďže tam muselo byť medzipristátie. Do USA podľa vlastných slov odišiel začiatkom januára 1988 a vracal sa v polovici augusta.

"V evidenčnom liste rozviedky som objavil celý rad stretnutí, ktoré sa mali so mnou odohrať v čase, keď som bol v Spojených štátoch," zdôraznil Kresák s tým, že k údajným stretnutiam malo dôjsť v marci, januári či júli. "Ide zjavne o nepravdivé údaje, ktoré hovoria o tom, že ten spis bol založený na základe nepravdy," zopakoval.

Poslanec a kandidát uviedol, že koncom roka 1987, teda tesne pred jeho odchodom do USA, ho vyhľadali osoby, ktoré sa predstavili ako zamestnanci federálneho ministerstva zahraničných vecí.

"Nemal som dôvod neveriť, že sú odtiaľ. Prišli s tým, že majú informácie o mojom plánovanom študijnom pobyte a v tejto súvislosti ma chcú upozorniť na možné riziká, ktoré súvisia s mojím pobytom. Keby som si náhodou všimol, či ma niekto nesleduje a podobne. A konštatovali, že ak by som niečo také zbadal, aby som sa obrátil na ambasádu vo Washingtone," opísal Kresák.

Dodal, že nemal dôvod odmietnuť, ale tvrdí, že túto možnosť ani raz nevyužil. Z rozhovorov nemal podľa vlastných slov však pocit, že by išlo "o akýsi náznak na spoluprácu s rozviedkou". Až neskôr, v roku 1992, sa Kresák dozvedel, že bol vedený ako záujmová osoba ŠtB. "Takéto vedenie je iba dôkazom záujmu o osobu a nedokazuje žiadnu spoluprácu," doplnil.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.